Uvažovanie

Akurát som sa vrátil autom z jednej dediny, kde som sa zúčastnil pre moje služobné povinnosti, a poobede ešte som zahliadol jeden celkom pekný blog, na ktorý sa pokúsim napísať nejakú recenziu.

Je veľmi chvályhodné, ak si niekto v kútiku srdca kladie otázky a nazdáva sa, celkom logicky a správne, že okrem tohoto sveta existuje ešte aj čosi inšie.

Nedá mi nespomenúť, a to bude asi aj jadro môjho blogu, kde ateisti podozrievajú kresťanských veriacich, že potrebujú mať kohosi nad sebou, že nie sú samostatní, že je to čosi, čo drží akokeby nejaký ten duchovný, alebo skôr duševný patronát nad ich konaním, celkovo nad ich životmi a podobne.

Je to veľmi obšírna téma, ale skúsim len trošku o tom napísať. Duchovný život je nato potrebný, okrem iného, že je to život vychádzajúci z milosti, aby človek aj morálne prežil medzi ľuďmi. Trochu nedokonalo sa to teraz budem snažiť prirovnať, aj keď opakujem, len nedokonalo.

Áno, potrebujem mať kohosi nad sebou, pretože samostatne nedokážem existovať. Nedokážu takto existovať ani ostatní, ale to nie je život, to je doslova len prežívanie. Ako to viem dokázať?

Skúste takému ateistovi zobrať, obrazne povedané to, od čoho závisí jeho život v podstatnej miere a uvidíte, že jeho duševný a duchovný svet, ak nejaký má, sa úplne zrúti. Ja to nehovorím ako v útoku na neveriacich, nikdy by som si to nedovolil, a na Veľký piatok spoločne na kolenách sme Boha v kostole prosili o milosť obrátenia sa pre všetkých tých, ktorí neveria v Boha, lebo ešte nemajú to dobré vnútorné duchovné poznanie, ale predovšetkým je to o tom, že odmietajú akýkoľvek kontakt s duchovnými myšlienkami, pretože sú dokonale zaťažení len materializmom.

Sú osoby ktoré proste nemajú nejaké vízie do budúcnosti, ale čo je horšie, už ich to ani netrápi, a žijú, akokeby sa nič nedialo, a nechcú nič nové začať. Nie že by sa báli, ale proste nechcú. Nevidia v tom nijaký význam, lebo už nemajú nejaké vízie do budúcna, nemajú nejaké podnety, ktoré by ich v budúcnosti mohli osloviť, majú už proste svoj život. Lenže aj tomu sa dá nejako pomôcť. Ak by som to teraz takto napísal, čo by som k tomu asi len dodal. Azda len toľkoto. Áno, zarábať je krásne, ale robiť len so zviazanými očami, vidieť pred sebou nič inšie len vlastné pohodlie, len dopriať sebe, nikomu nič čo i len nejakú maličkosť nevenovať, s nikým sa o nič nepodeliť...

Áno, existuje ešte aj čosi inšie než materializmus, ktorý vlastne nám všetkým vnuká takéto myšlienky, len človek to nevníma ako čosi, čo nepochádza z materializmu.

Isto poznáte ten známy povzdych, och, ako ma bolí srdce... Čo chcem tým povedať? Ako môže takého človeka čosi trápiť, ak neuznáva nič nad sebou. Ako sa niekto môže čo i len niečoho malého, niečoho nepatrného obávať, keď to hmotne nevidí. Napríklad zamyslite sa spoločne so mnou. Niekedy človeka prenasledujú výčitky svedomia. Nie je to neznámy pojem pre nikoho. Avšak svedomie je súd rozumu. To sme zašli do filozofie.

Tak existuje dakto a dačo nado mnou alebo nie. Prežijeme v tejto dobe, v tomto svete ako veriaci, ktorí veria že čosi existuje, a je to podložené v Písme Svätom, alebo naozaj, ako som sa dozvedel na filozofii, že materiálny svet je len prelud, a skutočný svet je svet ideí. Tak kde je potom pravda.

V jednom blogu s názvom aké je mať v sebe vnútorný pokoj alebo čosi také už dávno, som sa vyjadril, a teda teraz to chcem po novom napísať, že najprv človek musí byť, teda ja sám musím byť vysporiadaný s mojou situáciou, aby som mohol čosi novšie začínať. Momentálne mám také zvláštne obdobie... Ani sa neradujem, ale ani neplačem. Cítim sám na sebe, že som nejaký nevyužitý, a ja mám rád aktivitu a pohyb a nie pasivitu.

Z tohto je celkom zrejmé, že nejaké podnety to v človeku musia vyvolávať. Je veľmi smiešne si myslieť, že všetko je náhoda. Náhoda neexistuje. Lebo aj tá náhoda z filozofického hľadiska musela vzniknúť tak, aby pri bližšom spoznávaní a rozoberaní sme logicky sa dopracovali k nejakému záveru, prečo niečo vzniklo. Nemusíme samozrejme hneď mať na mysli nejaké náboženské súvislosti a podobne, stačí bežné udalosti života, kedy napríklad nechápeme nejaké súvislosti, nejaké novovznikajúce sa kopiace sa problémy napríklad na pracovisku, a my si musíme proste pospájať určité fakty dohromady a logicky vyvodzovať závery.

Čo by som teraz napísal takto na záver? Takto sa to darí aj mne, a vďaka tomu sa dokážem v poslednej dobe povzniesť nad takými somarinami a zbytočnosťami, ktoré postupom času a plynutím dní aj tak prejdú do zabudnutia, a nikto si na to už viacej nespomenie.

Zdieľaj článok na facebooku
53 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Redchevrolet

    32 ročná žena
    Bratislava

    Nie je jasne, z coho usudzujes, ze ateisti su iba zatazeni materializmom a nemaju ziadne vizie do buducna.
    Inak blog celkom ujde.
  2. 2
    Vreskot000

    30 ročný muž

    nie nie.... každy má vizie do buducna, ja som to opisoval v spojitosti mne známymi osobami ako ich poznám, ja som ichvlastne takto opísal, ako ich vnímam... z čoho usudzujem.... hm. neusudzujem ako tak, je to moje porovnanie. mna ako kresťana v ťažkostiach a tych som si prešiel veľmi veľa... drží viera pri živote. Boh. Ten ma dvíhal, ked sa mi nedarilo, a vždy sa všetko na dobré obrátilo. Prajem každému pokoj a radosť do srdca! :)
  3. 3
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    hudobny expert birdzu

    Baví ťa písať tony takýchto kokotín, ktoré aj tak nik nečíta? (?) Tráv svoj čas produktívnejšie, ak máš tak rád pohyb. Veď už aj pápež povedal, že do neba pôjde každý dobrý človek, nie len veriaci.
  4. 4
    Vreskot000

    30 ročný muž

    baví ťa písať mi to čosi takéto? neboj sa. ja mám krásny život. trávim čas veľmi produktivne. mam krasne zadeleny pracovný čas. ale načo to mám komusi vešať na nos... no povedzt mi.... no načo. vidiš umenie je sklbiť pracovné povinnosti s volným časom. každý ho trávi po svojom... ano baví ma to písať, lebo mám potrebu to napísať. prečo si myslís o tom že sú to kokotiny? čo ta vedie k tomu, aby si takto napísal... neviem ,to vieš len ty. možno ta to zaujima tiež. ja neviem... :) každopadne ti prajem veľa radosti z prežitia velkej noci. ahoj