Ako nebyť otrok citov. Asi tak by som dal nadpis tohoto blogu. 

City sú dôležité pre náš život. Poznáme isto ten romantický konflikt, už som ho sčasti aj rozoberal, konflikt citu a rozumu. Čomu vlastne dať prednosť?

Asi poznáte štýl môjho písania, a preto možno nič nové nenapíšem, azda len to, že rozum je vždy nad srdcom a citmi. A nikdy to ináč nebude.

Vieme, že láska, teraz mám na mysli ľudskú, ktorá je neraz nešťastne zamieňaná so všeličím iným, pochádza primárne od Boha. 

Lásku nikto nikdy nevidel, nikto ju necítil, nikto ju neodfotografoval, a predsa existuje! Je to nepopierateľný fakt. Zopár takýchto definícii asi bude stačiť pre začiatok tohoto článku

V dnešom blogu by som sa zameral na čosi iné. Tu som vymenoval fakty, ktoré azda všetci poznáme. Sú však okolnosti, kde človeka tak silno ženie vonkajší obraz lásky, citov a ostatná telesnosť, že nevie, čo sa to vlastne s ním deje, a jeho prejavy, to všetko proste ako sa správa napríklad v ostatnom čase si nevie dostatočne racionálne vysvetliť. Pociťuje možno nevypovedanú radosť, alebo naopak, nepochopiteľnú úzkosť, ktorá pramení z nejakých vnútorných pocitov. Sú osoby u ktorých sa môže tento citový defekt prejaviť ešte v horšej forme, a taký človek potom má veľmi vážny problém so sebou samým. 

Taký človek potom nanešťastie odmieta akúkoľvek pomoc a veľmi ťažko sa s ním potom aj komunikuje. Taký človek je schopný obviniť s najhorších vecí človeka, ktorý mu chce pomôcť, pretože si myslí, že týmto nehanebným spôsobom dostane ako keby zo seba tú zlú energiu, alebo to všetko zlé nahromadené, ale stane sa vlastne len pravý opak, ešte viac postupom času ako si uvedomí, že komusi ublížil neprávom ho to možno vnútorne bude zožierať, a verte mi, na zdraví a na rozume takémuto človeku to jednoducho nepridá. Píšem proste z mojej skúsenosti nič viac.

Azda neexistuje človek, ktorý tomuto nechápe. A predsa sa nájdu osoby, ktoré nekladú na toto všetko význam, a preto nie sú šťastní v živote, a nemajú vo svojom živote cestu, po ktorej majú kráčať, a nevedia definovať zmysel svojho života. 

Mnohí si myslia, že prítomnosť ich partnera, partnerky je všetko, a viac k tomu nepotrebujú. Veľký omyl. Mnohí ľudia sa totižto správajú ako sopka tesne pred explóziou, a osoby, ktoré to vedia u nich vytušiť sa toho veľmi boja.

A tak v rámci nejakej nepísanej normy robia všetko preto, aby tento nechcený a predovšetkým by som chcel napísať bezcenný vzťah všemožne udržali v mylnej a omylnej, klamlivej nádeji, že sa niečo časom zlepší alebo zmení. 

Ako píšem na začiatku, takýto človek sa pomaly ale isto stáva otrokom svojich citov. Citovo kohosi vydierať je azda jedným z tých najhorších riešení, ako sa niekto môže k čomusi takému uchýliť, ale musíme si priznať niekoľko faktov.

Tam kde chýba otvorenosť, k tomuto nikdy nedôjde. Kto dokáže byť dostatočne nad vecou a berie veci s nadhľadom, ten kto si dokáže udržať aj vo vypätých momentoch zdravý rozum a nadhľad, vie, že dokáže veľa vecí vyriešiť bezodkladne a veľmi rýchlo v prospech oboch zúčastnených strán.

Takto sme dokonale slobodní a nedávame šancu na nejaké nezodpovedané otázky a všetkého, ktorého by nás mohlo v budúcnosti nechcene dobehnúť a spôsobovať nám bolesť a jatriť rany.

Priznám sa že mal som dosť depresívne stavy v minulosti, ale práve možno vďaka tej prežitej púšti som dokázal pochopiť mnohé súvislosti. Dokázal som prísť v tichosti a v modlitbe na to, prečo sa niektoré veci stali, a prečo sa nestali opačne. Mnoho vecí, ktoré si želáme prídu! Verte mi. Ale nie hneď. A tu je problém, prečo mnohí ľudia nemajú úspech, a nemajú ani šancu. Lebo nechcú čakať, a keď sa niečo pokazí, obyčajne zvaľujú vinu na druhých, a nechcú nájsť riešenie, pretože to samozrejme čosi stojí.

Každý neúspech má svoju cenu. Len múdry človek to pochopí, a záleží len na ňom samom predovšetkým, ako sa samozrejme k tomu postaví, a ako bude vzniknutú udalosť riešiť. 

Všetko sa dá vyriešiť, ale nie všetko bude hneď a okamžite. A práve preto, že mnohí ľudia nechcú čakať, výsledok je taký, aký je. Sklamanie, rozčarovanie, samé nadávky, samé preklínania, samé vykrikovanie si, všetko proste len to najhoršie čo sa môže zdať. 

Platí to vo vzťahoch, platí to na pracovisku, takto to platí všade, kde egoizmus víťazí nad láskou, a kde rozum pri všetkej svojej pýche racionalizmu chce silou mocou otupiť aspekt viery, zničiť to, čo zničiť sa proste nedá, potlačiť v sebe všetko to duchovné, čo človek v podstate má využiť vo svoj prospech. Chce úplne vymaniť z neho tú vnútornú duchovnú silu a energiu, ktorú práve v tomto čase má čo najviac koncentrovať na vyriešenie aktuálneho problému, ale robí to v podstate presne naopak.

Záverom azda jednu rečnícku otázku ešte. Áno. Čas je najlepší lekár. Naozaj ale je to tak?

 Blog
Komentuj
 fotka
tomiq254  18. 5. 2017 21:48
Želal by som si žiť vo svete kde je každý ku sebe láskavý a kde by sme si pomáhali namiesto toho ako dnes ľudia rozmýšľajú ako toho druhého zničiť. ľudia prahnú len po moci a peniazoch ľudský život dneska nemá žiadnu hodnotu podnikatelia ťa berú len ako nejaký dobytok čo mu zarába peniaze a to je len jeden príklad. Veľa krát som z tohto sveta taký znechutený že môj jediný zmysel života je Boh. Ale veď čo iné však? To je jediný a podstatný dôvod prečo žiť. Koľko ľudí bolo neskutočne bohatých a slávnych a aj tak sa sami zabili tým že už nevedeli čo so sebou a predávkovali sa drogami. Človek môže vlastniť aj celý svet ale pokiaľ nebude mať vo svojom živote Boha nikdy nebude šťastný. Sme tak lakomí že čím viac máme tým viac chceme a neuspokojí nás absolútne nič. Jedine čo človeka môže skutočne naplniť a priniesť do jeho života radosť nádej a lásku je Boh nič iné.
 fotka
vreskot000  18. 5. 2017 23:02
ahoj! presne tak ako si vravel. dnešný večer som strávil s mojimi priateľmi na večernej omši a nacviku spevokole. krajší večer som si nevedel snáď predstaviť( ešte teraz som dopozeral hokej problém je, keď nevieme zladiť niektoré veci, ktoré by sa zladiť dali a neskoršie nám je ľúto, že sme to nespravili. raz som to kdesi písal... človek materialista môže mať všetko... všetko... ale ked cíti niečoho nedostatok... stačí jeden jediný moment, okamih, jeden pohľad, a všetko je späť... všetko pokladáš za zbytočné, lebo ťa to nenaplnilo. presne ako so ženami.... páčiť sa ti môžu aj desať naraz, ale ľúbiť môžeš v skutočnosti len jednu. a aj po čase, darmo s niektorou budeš... stačí jeden jediný pohľad s bývalou a výsledok je jasný... tak isto je to aj s povolaním. mne sa to stáva. darmo mám prácu, darmo mám to čo chcem. stačila mi terajšia jedna jediná púť, a bol som v rozpakoch. všetko som pokladal za smeti, okrem toho, aby som bol v náručí Otca.... asi toľko príjemný večer
 fotka
antifunebracka  19. 5. 2017 15:50
Mne sa páči, ako ťa má každý v piči
 fotka
marcello1111  19. 5. 2017 16:50
@tomiq254
tento mesiac uplynulo 100 rokov od Fatimských zjavení Panny Márie a práve ona ukázala dievčatku ako vyzerá peklo, ktoré sa plní práve tými nešťastníkmi, ktorých si uviedol...
svet odpadol od Boha, do neba sa skutočne dostane "hrstka" verných a oddaných ľudí, ktorí aj napriek pekelným nástrahám vytrvali....
musím ale aj poznamenať, pápež nejak opomenul toto zdôrazniť ľuďom pri svätorečení Františka a Hyacinty...
nebude milosrdenstva Božieho, ak sa ľudia nezačnú kájať, naprávať svoje životy a žiť podľa prikázaní...
Napíš svoj komentár