Začítal som sa do jedného celkom pekného duchovne ladeného článku, o tom, či má človek v sebe ešte vieru, či človek dokáže robiť aj v dnešnej dobe zázraky. Trochu by som sa teda chcel nad týmto pozastaviť a ponúknuť svoje myšlienky. 

My sme častokrát buď prehnane dôverčiví, alebo práve naopak veľmi nedôverčiví. Samozrejme, na toto všetko, aby sme sa mohli touto problematikou bližšie zaoberať, musíme si v prvom rade ujasniť na začiatku niekoľko faktov, nevysvetlenie ktorých spôsobuje v podstate zbytočný zmätok, množstvo nezodpovedaných otázok. Možno aj takých, kde by reálne za istých okolností odpoveď by prísť mohla.

Okrem toho že zázrak je skutok ktorý prevyšuje ľudské akékoľvek možnosti. A práve na túto definíciu sa zabúda, a preto aj od viery v Boha, ako som to nie jeden krát naznačil v mojich celkom rozsiahlych článkoch.



V písme svätom máme predsa nie jeden dôkaz, kedy pán Ježiš vyžaduje vieru. Može to byť aj znak toho, aby sme neverili v nejakú mágiu, alebo nejaké čary, ktoré s duchovným kresťanským životom nemajú nič spoločné, nakoľko v kresťanstve neexistuje prímes nijakého iného náboženst a, alebo inej viery, okrem toho že kresťanstvo je dejinne, historicky kontinuálne prepojené so židovskou kultúrou, s tým, že starší bratia vo viere ešte stále očakávajú prvý príchod Spasiteľa. On sa už uskutočnil, a kresťania čakajú, alevo poviem to za seba, čakáme druhý príchod Pána, ktorý dejinne, a akýmkoľvek duchovným, alebo fyzickým spôsobom nás celkom isto presahuje, že pochopiteľne nemôžeme všetko ľudským rozumom pochopiť.


A práve tu je chyba, pretože čo nevieme dokázať, celkom pochopiteľne to akosi podvedome, alebo aj reálne odmietneme, zamietneme, nechceme sa tým viacej zaoberať. To je chyba. My máme bádať, skúmať rozličné okolnosti nášho života, nazval by som to tak, kým máme čas. Na toto nemyslíme. Pavlov list Galaťanom, to bola istá oblasť ktorej adresoval svoje myšlienky, čo je súčasť celkom pochopiteľne svätého písma nového zákona, spomína tieto slová svätého Pavla, citujem. "Kým teda máme čas, robme dobre všetkým.

A práve z tohoto spomenutého dobra, sa nachádza jednak múdrosť a láska Ducha svätého, a taktiež to, že sme pozvaní veriť nielen v nejaké zázraky ako nejakí bádatelia alebo špióni, a neviem ešte aké slovné pomenovanie by som ešte zvolil, ale to, že sme pozvaní objavovať lásku všade tam kde sa nachádzame, aby sme proste konečne dospeli do istého bodu, kedy zanecháme akési staré zmýšľanie, ktoré sme mali do istého času.



Otázka teda je celklom dobre mienená a podmienená, či človek naozaj má ešte vieru. Viete je ťažko hovoriť o viere, ako kolega mahmut, čo zdakade skopíroval článok, a vysvetliť to komusi akosi naraz, po veľmi hrubých kusoch, ktoré bežne človek nevie stráviť. Badáme tu ale niekoľko extrémov, teda buď niečo napríklad prijmeme trebars bez aj akéhokoľvek racionálneho bližšieho zdôvodnenia a podobne, alebo tl, čo je celkom racionálne, často podrobujeme podľa mňa celkom nepochopiteľne bližšieho racionálneho vysvetlenia, a nie vždy s daným vysvetlením sme celkovo aj spokojní.



Čo zhrniem záverom? Že najväčší zázrak ešte len uzrieme v hodine našho pozemského naplnenia času, je to téma, ktorá sa neotvára, celkom pochopiteľne, pretože pociťujeme strach, a nikto z nás nie je taký, že strach necíti. Prirodzene v človeku je aj zakorenená akási detinská, alebo detská zvedavosť, kedy človek sa chce všeličo dozvedieť, všetko chce vedieť hneď prvý, nechce čakať, nemá rád akékoľvek výhovorky, ale ide priamo k veci.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár