Po dosť vyčerpávajúcom týždni som celkom rád, že konečne môžem byť doma, sám, so svojimi myšlienkami, pocitmi, a preto rád by som niečo teraz napísal, a podelil sa s vami o moje pocity.
Viacerí z nás máme určite nejaké osobné záležitosti, ktoré bud držíme dobre v tajnosti, a snažíme sa samostatne na to nájsť recept, alebo sa s tým zdôveríme s najbližším s nádejou, že sa nám nik nevysmeje, poprípade nás čímsi nepríjemným nezrazí na zem, a budeme ešte horšie na tom, ako sme boli predtým. Nech nie sme odradení možnosťou, že nie každý napríklad nájde celkom iste to správne pochopenie pre naše potreby, ktoré teda akutálne v tomto čase musíme teda prechádzať.
A je málo takých, ktorí tomu rozumejú, a dokážu sa s nami stotožniť, dokážu sa nejako otvoriť, a vedia načúvať tomu, čo im povieme. Aj to je niečo ako umenie, ktorému sa treba naučiť. V tomto práve som vybadal, že zdanlivo jednoduché veci nám proste idú veľmi ťažko, ale napríklad dokážeme pochopiť, alebo naučiť sa nejaké nazvem to zložité algorytmy, nejaké vzorce, ale nie vždy si vieme v živote samostatne poradiť. Ako som teda spomínal v odstavci vyššie, držíme to v tajnosti, ale dosť to na nás môže pôsobiť zneisťujúco, časom sa človek dosť môže cítiť skľučujúco, môže ho to do istej miery dosť zotročovať.
Viacerí nemajú totižto potrebnú mieru teda tej pravej empatie, a nevedia niektoré veci držať napríklad v tajnosti, čo môže celkom ľahko viesť k veľkému nedorozumeniu medzi nimi. Nevedia sa proste vcítiť do tej situácie, a snažia sa ju nejakými veselými metódami nesmiestne zľahčiť, možno trošku akokeby odľahčiť, povedať tým, že veď nič také vážne sa nedeje, nie je to až také hrozné, ako sa na prvý pohľad zdá a podobne.
Je to len preto, lebo proste nepoznajú sami seba, nestanovili si v živote pevné hranice a určité méty, ktoré by chceli proste prekročiť vo svojom živote. Ja osobne medzi také čosi zaraďujem aj taký akokeby osobný smútok za niektorými nenaplnenými snami, ktoré vznikli na základe prehaných sebapožiadaviek, to, čo sme videli u druhých, a mysleli sme si, že aj my máme takúto životnú cestu, čo možno bol v tom momente kategorický omyl, ktorého sme sa vtedy práve dopustili.
Dosť časťo sa mi to stávalo hocikde, kde som bol. Poprípade, ak napríklad, sme sa rozprávali, s jedným známym, o čomsi, čo skutočne prežívame spoločne, trvalo to všetko v podstate dosť krátko, pretože nebol proste dostatočný časový priestor na spoločné vysvetlenie si nektorých záhad, ktoré boli pre nás oboch spoločné. Ale na druhej strane apoň neskôr, keď som proste odkráčal domov, som bol pozitívne naladený, že predsa len existujú ľudia, ktorí sú na tom podobne.
Mnohí nechápeme hĺbku tajomstva osoby, s ktorou sa rozprávame, a preto si myslíme, že aj tá osoba dokáže vnímať veci tak, ako to vnímame my. Buď to teda vnímame s patričným záujmom, a teda dodáme tomu všetkému ten osobný rozmer pochopenia, akejsi hĺbky v komunikácii, alebo to človek dokáže vnímať len na úrovni povrchnosti, kde sa jednoducho bližšie o nič nezaujíma, obyčajne na to po niekoľkých minútach aj tak zabudne, a nezanechá to v ňom nijakú stopu a podobne.
Žiaľ, niekto to celkom jednoducho a celkom ľahko dokáže takúto siutáciu podceniť, a môže sa stať, že toho druhého na čosi využije. napríklad dobre vieme, že nás trápi napríklad nedostatok pracovných miest. Áno.
Komusi bude ponúknuté, možno aj ten plat sa bude pohybovať niečo pri minimálnej mzde, teda tom minime, avšak človek ktorý toto bude vykonávať, bude mať oveľa väčšiu mieru napríklad zodpovednosti, alebo bude mať viac práce, ako hocikto iný, a to všetko preto, lebo ten nadriadený vie, že on to proste potrebuje, a dobre využije situáciu, kedy človek nevie sa rozhodnúť práve pre nejakú alternatívnu možnosť.Veľkosť niektorých ľudí, ktorí toho hodne dosiahli v živote, ale celkom žijú jednoduchý život spočíva práve v dosiahnutiu istého druhu vnútornej harmónie, to je niečo, čo mnohí podceňujú, prípadne v manažérstve sa to skôr nesprávne nazýva ako analýza kladných a záporných stránok svojej osoby.
A preto viacerí pracujeme v oblasti, ktorej nerozumieme, ale nenapľňa nás to, len je dôležité, že pracujeme. V čomsi podobnom som aj ja, ale s tým rozdielom, že sa proste nezaoberám, čo mi to dáva, čo mi to berie, jednoducho to beriem tak, ako to je a neriešim to.
Na záver by som rád chcel povedať ešte niekoľko myšlienok. Všetko, čo človek robí je veľmi potrebné a dôležité, aby dosiahol vnútornú harmóniu, teda to, aby človek jednoducho vo svojej podstate bol šťastný. Dôležité je to z najmä z pohľadu psychiky a takej zdravej duševnej rovnováhy, aspoň ja to tak vnímam. O nič viac mimoriadne v podstate ani nejde
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár