Napriek tomu, že sme častokrát pri plnení vopred stanovených úloh cieľavedomí, a snažíme sa vykonať si ich na maximum, deje sa to aj preto, pretože máme sľúbenú akúsi odmenu. Niekedy to môže vyznieť tak, že bez motivácie, alebo prijatia odmeny za vykonanú prácu, čo je relatívne normálne, nevieme sa akokeby primerane vžiť do tej úlohy, ktorá nás teda čaká. Práve toto môžeme považovať za akýsi motor v našom živote, ktorý nás ženie vpred, že chceme čosi konkrétne dosiahnuť, ktoré v neskoršej dobe bude slúžiť azda k akejsi duchovnej ozdobe našej osobnosti. Vieme čo robíme, a vieme, za čo, a najmä pre čo to robíme.
V Písme Svätom Pán Ježiš jasne hovorí, že najprv máme hľadať kráľovstvo nebeské, a že ostatné nám bude z lásky pridané. Tieto slová z Písma sa napríklad opakujú aj v jednej jednoduchej duchovnej piesni, ktorá naozaj svojím obsahom má svoju hĺbku, hlbokosť uvažovania, svoju kvalitu, pretože okrem božej pravdy, ktorá je celkom určite nespochybniteľná, a má veľkú cenu, obsahuje popri tom okrem iného aj veľkú životnú múdrosť.
Životná skúsenosť mi jasne hovorí, a po tieto dni som nad týmto veľmi uvažoval,že teda darmo sa naozaj budeme za čímsi nepodstatným zháňať, neurobí nás to šťastným. Ba niekedy po dosiahnutí pominuteľného cieľa môžem pociťovať depresiu, sklamanie, niekedy akokeby úzkosť, čo nevieme presne definovať, čo toto všetko, tento zvláštny stav môže definovať. Ba práve naopak, aj ja som sa nie jeden krát po minulé roky naozaj presvedčil o tejto krehkosti a overil som si takto pravdivosť tohoto tvrdenia. Človek častokrát má akosi prehodené vnútorné hodnoty, ktoré si nevie celkovo usporiadať, vyhodnotiť. Jednoducho je schopný uveriť, že v zle sa akosi nachádza kúsok pravdy, niečo na spôsob jing jang, čo považujem vyslovene jednak za oxymorom, teda logický nezmysel a ako jednu absurditu. Verí rôznym nezmyslom, ktoré majú opačnú hodnotu, a bojí sa predovšetkým akceptovať pravdu.
Na základnej škole sme sa učili na matematike o zlomkoch, že ich vieme sčitovať, odčitovať, násobiť, ale nevieme ich nikdy deliť. Poučka hovorí, že zlomky nikdy nedelíme, ale ich násobíme prevrátenou hodnotou menovateľa. Vystanoví mi preto taká logická filozofická otázka. Ak teda ich násobíme pri vlastne delení, prečo hovoríme o delení, a nie rovno o násobení. Ako teda z tohoto príkladu vieme, na matematické pochopenie čísel, je potrebné vedieť nielen exaktné vedomosti z matematiky a podobne, ale v prvom rade, a to by som chcel zdôrazniť, aj logické myslenie, uvažovanie a posudzovanie na základe objektivity, čomu som sa priučil predovšetkým na filozofii ako takej, aj keď veľa som si z toho až tak nezapamätal, môžem povedať, že vtedy ma to vyslovene nebavilo. Avšak netušil som, že postupom času sa to pre mňa dstane akousi náplňou môjho života.
V živote totiž hľadáme celkom isto mnoho podnetov, ktoré jednak nevieme dostatočne v dobrej miere akosi zužitkovať, dať na správnu mieru, pochopiť ich význam a najmä akúsi obsahovú hĺbku, kde sme si mali predovšetkým uvedomiť hodnotu pre budúcnosť, kedy z tohoto akosi naučeného teda môžeme čerpať.
Trošku to úvahovo moje postrehy prepojím do reality života. Ak vieme, že naším v úvodzovkách delením, násobením máločo v živote vyriešime, prečo sa tým všetkým zaoberáme, kedy nás to navyše oberá o drahocenný čas, lepšie možnosti, môže nám to celkovo brániť v našom duchovnom alebo duševnom rozvoji? Čím to je?
Na záver tohoto článku poviem asi toľkoto. Naša vnútorná nespokojnosť môže teda mať spojitosť s tým, že v živote sa bojíme čosi dokázať, a nevieme presne dobre akosi určiť, že teda, čo nám v tom bráni, aby sme sa zbavili týchto neduhov. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár