Akurát som sa vrátil z vonka, bol som sa trochu prejsť na aute, a akási búrka sa zrazu strhla, ale už je po všetkom, najhoršie sú azda tieto krátko trvajúce, znenazdajky sa vyskytnú.

Nie raz sa nám stane, že napriek tomu, že sme čosi dotiahli do víťazného konca, napriek tomu, že nás azda všetci chvália a uznanlivo kývajú hlavu súhlasne na znak akejsi vážnosti a podobne, my sme sami s predvedeným výsledkom menej spokojní, ba nespokojní. Je to azda každá realita istých športových zápolení z mnohých oblastiach športu. Presne ako tieto naše zápasy. Dobre hráme cez celý zápas, a azda by som v polovici nepochyboval, že to nedotiahneme do víťazného konca, napriek tomu sa nám to nepodarilo, ale v človeku ostal aspoň ten dobrý pocit. O čo teda vlastne ide?

Je dôležitý výsledok, alebo celkový dojem, akýsi pocit z nejakého predvedeného výkonu, ktorý sme vynaložili? Je dôležité robiť, ale nedostať akési prémie, od ktorých nie sú ušetrení v tom dobrom slova zmysle naši kolegovia, a nám sa nedostalo nič, alebo len to pramálo. Zaslúžili sme si takýto prístup, alebo sme si ho nezaslúžili. Ako je to potom? Sme spokojní sami so sebou, alebo objektívne, keď sa na to pozrieme zbližšia, naozaj sme v niečom poľavili, a teda právom sa nám niečo síce sľubované ako čosi za čosi nedostalo, alebo sa cítime akosi právom ukrivdení, že nás sa spravila akási škoda?

Je to druh sebareflexie, je to druh sebakritickosti, sebareflexie, zdravého posudzovania, zhodnotenie v spravodlivom meradle našu výkonnosť, alebo naozaj nám niekto chce citeľne poškodiť.

Odpovede na tieto neľahké, a nie celkom jednoduché a jednoznačné odpovede si nevieme dozaista dať sami, a preto niekedy váhame.

Váhame aj vtedy, ak sme napriek maximálnemu výkonu odovzdalo všetko, ale necítime zadosťučinenie. Je to azda preto, alebo vplyvom toho, že stále nás niekto za toto znosí, a nehľadí na naše dobré kvality, ktoré by azda mal postrehnúť, a teda mu to stále uniká.

V človeku sa neskôr hromadia nejasnosti, ktoré nie sú nejasnosti, ale sú akýmsi poškodením našej osobnosti, kedy trpíme za niečiu nespravodlivosť, za nejaký ortieľ, v ktorom hlavnú rolu hrá akosi sebeckosť niekoho, kedy niekto si síce sebe dopraje, v tom problém nevidím, ale dopraje si azda nerovným a vcelku nespravodlivým podielom, takým, ktorý mu jednak ani len nepatrí, a takým podielom, ktorý patrí druhému, kde teda ten druhý cíti krivdu a cíti to, že jemu sa na niečom utrhlo. Nie, nikto nie je akýsi malicherný, a nikto nechce byť akýsi detailista, avšak človek je vyslovene niekedy háklivý, ak sa naozaj deje akási nespravodlivosť, vďaka ktorej, alebo pre ktorú človek musí niekedy znášať neblahé a nespravodlivé následky, a naozaj nie je to nič príjemné, ďakej by som ešte teraz akosi spomenul, napríklad, taká prehnaná pozornosť venovaná len jednej strane, ako som spomínal práve tá neobjektívnosť, vďaka ktorej človeku unikajú fakty, 

čo poviem záverom? V biblii sa píše jasne ohľadom tohoto čo som spomenul v tomto článku, a rád by som to zdôraznil. Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Pretože každá akosi nespokojnosť je vlastne hromadenie nespravodlivých narážok a zbytočných problémov, ktoré by nemuseli byť, ak by sme mali v sebe trochu ľudskosti a pozornosti. Toľko môj komentár.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár