Poviem narovinu, prežíval som naozaj veľké emócie, ale som celkom rád, že je to za mnou. Nevedel som samozrejme do čoho konkrétne idem. Sú ľudia, ktorým proste aj ja osobne som tŕňom v oku, a neznesú niekoho alebo niečí úspech, a to len preto, lebo oni sami nie sú vnútorne vysporiadanými osobami.
Ako ste si možno všimli, a tejto myšlenke budem netradične venovať celý môj blog, ktorý som zmenil v priebehu písania, tak naozaj je potrebné, aby sme boli vnútorne vysporiadané osoby. Azda každý pozná ten pocit, kedy vrie v ňom istá tá dávka adrenalínu, ktorá teda pramenila z toho pocitu, že kdesi sa stala krivda, a je samozrejme potrebné jednak sa brániť voči nejakým nezmyslom, alebo teda konkrétne vykonštruovaným bludom.
Mnohí, samozrejme aj v kresťanských úvahách ide o to, a to je jedna veľká pravda, ktorú som si po včerajšku uvedomil, že bez dobrého a dôsledného prosenia, nedostaneme naozaj nič. Ba čo viac. Viacerí by sme chceli len dostávať, ale minimum dávať. Alebo za niečo prosiť, ale nie ďakovať. Alebo hrať sa na nejakých frajerov, ako všetko dokážeme sami, už som o tom viackrát písal, ale problém je, že keď príde na lámanie chleba, vtedy proste naše plány akosi padnú, a to, čo sme proste chceli naozaj to nevyšlo, a nevieme vyvodiť ani nijaké dôsledky, nevieme nájsť proste tú vnútornú príčinu ktorá sa postarala o tú vlnu neúspechu, ktorú sme práve zožali. Čo sa to vtedy akože deje?
Predsa to, čo spomínam. Keď budeme každý prosiť o to, aby sme boli normálnymi ľuďmi, ktorí nie sú zákerní, ktorí proste chcú hrať čistú hru bez nejakých vedľajších účinkov, keď nebudú proste pri tom používať akési nečestné praktiky, keď nebudú špiniť dobré meno a česť človeka, s ktorými čosi zdieľam, vtedy naozaj budeme statočnými ľuďmi, ktorí jednak vedia, čo chcú od života, a jednak budú tými čím sú. Normálnymi charakternými ľuďmi, s ktorými sa dá vychádzať, a dá sa ich považovať za ľudí, ktorým sa dá dôverovať.
Obyčajne vieme, že keď chceme robiť dobre, obyčajne sa nám nedarí. Je to akýsi paradox, pretože toto sa samozrejme môžeme dočítať aj v Písme, kde proste v udalostiach biblických časov vidíme, ako pre meno Ježiš naozaj trpeli prví kresťania, nevynímajúc situáciu, že sa to opakovalo dosť drasticky napríklad v minulom storočí, v päťdesiatych rokov. Aj tam azda mnohí odpadli od viery, ale mnohí si ju aj zachovali.
Jedná sa o to, že človek, vyzdobený pevnými duchovnými zbraňami, ako sú pevná viera, vnútorná stabilita, láska, spravodlivosť, čestnosť, bude vždy víťaziť napriek občasných prehier. Človek, ktorý proste má hlboké korene, vždy si bude stáť pevne za svojím, a vie, že sa mu nič nestane, keď budú do neho útočiť, napríklad tak, ako som musel včera mnohé veci vysvetľovať.
Prosil som veľmi Ducha Svätého, aby mi naozaj osvietil rozum, a povedal len to, čo je najnutnejšie, najpodstatnejšie, a aby som naozaj dokázal povedať všetky fakty. Nič sa nakoniec nestalo. Nebola to jednoduchá situácia, ale musím povedať, že musel som čeliť predovšetkým veľkým klamstvám a lžiam, a podľa mojich slov, dal som aj rečnícku otázku, že nie sme predsa v päťdesiatych rokoch, aby si niekto takéto nezmysly na nejakého človeka vymýšľal, pretože tam jednoznačne ide o pošpinenie dobrého mena, o česť človeka, o nejakú degradáciu jeho hodnôť, možno o celkovú akúsi vnútornu destabilizáciu, ktorá by mala veľmi zlé následky. Čo týmto chcem povedať?
Jedine človek, ktorý naozaj pevne stojí predovšetkým nohami na zemi, ktorý vníma reálne situáciu okolo neho, je pripravený na zmeny, je pripravený na možné útoky, nežije v nejakej nereálnej virtualite, ale snaží sa reálne ako spomínam vnímať tento svet, prosiť Boha o pomoc a silu, napriek tomu, že človek je omylný a robí chyby, nič nie je také hrozné, aby sa nič nevysvetlilo a neurovnalo predovšetkým na správnu cestu, na správnu mieru.
Pamätajte si takú vec, že zlo nikdy nemôže zvíťaziť, a dobro nikdy nemôže prehrať, akokoľvek by sme niektoré situáciu vnímali celkom reálne napríklad bez akejkoľvek šance, s nulovou perspektívou, nech by sme to akokoľvek reálne videli na akýsi neúspech, vždy je tam možnosť minimálne zachovať sa ako človek ktorý koná čestne a spravodlivo a právom im ukázať palec dole všetkým, ktorí len závidia a spriadajú nezmyselné útoky na osobu, ktoré sú čistými falošnými zákernosťami a podobne.
Nechcem úplne konkrétne opísať, ako to celé prebiehalo, pretože myslím si, že ste možno takú situáciu ešte neriešili, ale každopádne chcem vyjadriť len jedno. Držte sa pravdy a veľmi verte v Boha, a dokážete naozaj zázraky. Tak ako biblický Dávid, mladík, porazil mocného Goliáša, ktorý stál oproti nemu ako jasná presila a prevaha, ale napriek tomu neuspel, a zvíťazil Dávid, tak aj my sme pozvaní čeliť mnohým nástrahám, ktoré majú reálny víťazný koniec.
Na záver tohoto môjho dnešného článku by som teda chcel napísať ešte niekoľkých krátkych myšlienok zhrnutých do týchto vier. Otázka je ale tá, komu človek viac dôveruje. Či sú to len a len naše ľudské sily, problém v tom samozrejme nevidím, alebo je to naozaj pomoc a milosť božia, ktorá naozaj jestvuje, a včera som sa evidentne presvedčil, že to nie je proste nijaký výmysel veriacich ľudí a mňa samotného, že niečo také naozaj existuje, a keď človek veľmi prosí, tak aj veľa dostane. Ak tomu napríklad neveríte ešte, vyzývam vás, pre Vaše dobro uverte, už len preto, lebo o tom vám svedčím, a nie raz som o tomto čosi písal Rozmýšľajte nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár