Práveže podvedome nestrácaš, pretože sa mu snažíš v určitých fázach jednak vyrovnať, alebo prevýšiť. Bratu prírodu neoklameš.
Celkom isto si preto akýmsi právom myslím, aj keď jasné, že môžeme sa predsa len mýliť ako tak, v prírode pri zvieratách vždy je jedna výhra a jedna prehra, ale remíza to nie je. Je ťažké možno definovať, čo je skutočne remíza ako rovnovážny stav. Aj v našom ľudskom ponímaní to je predsa to isté.
Napríklad to, že niekoho akože poľutuješ, a povieš, že je úbohý, ale ho fyzicky neubližiš, neznamená, že je remíza... to je omyl. Ty si vyhral, ale vyhral si sebe určujúcim spôsobom, ktorý nie je jemu vlastný, práve na základe tej známej poučky od boecia / píšem foneticky,/ že osoba je individuálna podstata rozumovej prirodzenosti, a teda ku každému sa staviaš individuálne.
To, že človek má okolo seba aj prirodzených nepriateľov, neznamená teda ešte raz, že nemáš o neho záujem. On sa objaví vždy, možno je to aj celkom tendenčné, keď to možno najmenej čakáš, a potvrdíš mi isto, že emocie prejavené sú omnoho inenzívnejšie ako pri priateľovi. tak o platí v prírode, tak to platí v živote nás. tomu sa nevyhneme nikto. a ešte k téme. milovať svojich nepriateľov. pozri. ak máme na myslí, a už som to spomínal...
Ak máme na mysli nabožensku stránku. Boh mi neprikázal milovať lúpežníka, nasilníka, zlodeja, klamára. a ešte by sme mohli vymenovať všetky iné ekvivalentné pojmy, ktoré by sa teda synonymicky dali vyjadriť, ba naopak, Biblia predsa píše na svojich stránkach, že Boh sa odvracia od takýchto s odporom. Citujem. Od vraha a podvodníka odvracia sa Pán s odporom. pridávam súranice Žalm 5,7 Ak sa Boh odvracia s odporom, nemali by sme nasledovať aj my tento príklad? Celkom určite.
Ale je tu ešte tzv. záložný plán, ktorý spočíva v spáse človeka, a podmienka všetkého, ako píše apoštol pavol v liste korinťanom je láska. Lebo poznanie pominie, prorctva prestanu, jazyk utíchne, nebo a zem pominú, ale jeho slová nepominú, lebo on je čistá Láska, a láska nikdy nepominie.
Citujem proste Písmo Sväté. Necitujem ho ale preto, aby som to možno podložil na akomsi duchovnom alebo náboženskom dialógu, ktorý sa tam ukrýva, čo by som mohol bezproblémov sa na to odvolávať, ale citujem to aj preto, pretože moja viera mi práveže pomáha aj v logickom usporiadaní tejto spoločnosti, proste mi dáva návod, ako mám niečo spraviť tak, aby som dosiahol určitý druh spravodlivosti a harmónie, kde človek bude predovšetkým pôsobiť vyrovnane.
Ale tiež je to práve preto, pretože to ide jednak s logikou, a jednak s tým, že k tomuto presvedčeniu a záveru skôr či neskôr dospeje väčšina z nás, bez ohľadu na vyznanie, na životný postoj, na životnú filozofiu a prejavené rôznorodé názory, napriek tomu, že sme buď kresťania, alebo sme ateisti v jeho najrozličnejších formách a podobne. presne je to aj v medziľudských vzťahoch. Uvediem preto jednoduchý príklad, ako to myslím.
Máš frajerku, alebo si mal frajerku alebo budeš mať.... proste raz to príde. bezrhanične by si jej venoval všetko. a zrazu zisťuješ, že ty proste prekračuješ akosi celkom prirodzene svoje osobné méty, to, čo si rokmi považoval za nemožné, teraz je to mávnutím ruky alebo lusknutím prstov ( ako sa hovorí) také jednoduché.
Záverom chcem dodať ešte to, že je dobré, ak niektoré elementy proste prijmeme také, aké sú. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár