Pokračujem v písaní tohoto článku v druhej jeho časti. Akurát som si celkom dobre zdriemol, nakoľko som bol cez tento celý týždeň opätovne veľmi pracovne vyťažený, a nadôvažok som ešte pozeral v krátkosti finále olympijských hier v hokeji, ktoré mi priniesli naozaj zážitok. V tomto článku chcem teda nadviazať na môj predchádzajúci článok v tom, že som sa teda pridal v diskusii na jednú tému, a poskytol som širší diskusný príspevok, ktorý tematicky som teda hneď chcel napísať aj do blogu.

Mýlite sa bratu. Pán Boh nikdy nikoho nestrašil ani nestraší. Ako to myslím. Zdravý rozum a kresťanská viera, náuka mi logicky hovorí, že naozaj, a síce Pán Boh mi dokáže odpustiť každý jeden hriech bez ohľadu na závažnosť, pretože o všetkom práveže rozhoduje Boh. Avšak trest si musíš odskákať sám.

To máš presne ako v trestnom práve. Uvediem banálny celkom jednoduchý príklad. Pokiaľ ukradneš z banky napríklad milión eur, krádežou, ale nikoho pri tom nezraníš a nezabiješ, teda nie lúpežou, čo je opak, lúpež je násilné odňatie veci proti vôli majiteľa, tak sudca ťa pošle kade ľahšie na pekných pár rokocv si pekne odčiniť tento morálny závažný prečin. V spravodlivosti sa toto práveže musí udiať, pretože toto hovorí zákon a vyššia spravodlivosť.

Natíska sa teraz otázka. Je teda správne kohosi poslať si odsedieť na nejaký čas, dajme tomu zaokrúhlime tie číslice, na desať rokov, je spravodlivé teda kohosi izolovať na tak dlhý čas, pokiaľ si nikoho reálne neohrozil a nezranil? Áno je, lebo sa dôvodne predpokladá, že v násilnej tejto činnosti teda s najväčšou pravdepodobnosťou budeš pokračovať, a teda pobyt na slobode pre mnohých bude skôr na nebezpečenstvo a na veľké riziko.

Ak to teda spojím aj s týmito úvahami, presne aj Boh toto isté robí. On síce aj krutému vrahovi niekoľkonásobnému bezproblémov odpustí v kresťanskej sviatosti zmierenia to problém nie je, pretože podľa našej katolíckej náuky, neexistuje hriech, ktorý sa teda nedá odpustiť, avšak pozor, trest za skutky ako teda vraždy ako najvyšší zločin a pod, niečo ako trest delikt prečin, musia byť teda logicky jednoducho potrestané, bez toho to nejde. 

AKo vidíte na základe tejto jednoduchej právnickej definície si viete s celkovou ľahkosťou dať odpoveď na vašu otázku. Ani Pán Boh nie je nejaký automat. Božia spravodlivosť je niečo, pred ktorou človek naozaj neujde. Preto je veľmi potrebné čestne a spravodlivo konať. Tento pojem sa čoraz viac a viac zanedbáva a ani v kresťanských kruhoch čoraz menej vytráca, najmä keď si predstavíme situáciu zo západného nemecka, kde sa jednoducho ľudia už prakticky nespovedajú, čo vnímam ako duchovnú katastrofu.

Práve tá sviatosť zmierenia nie je definovaná ako prvok, ktorý si musím voči Bohu a cirkvi splniť. Vôbec nie! Tam je to jediné, čo záleží len a len na mne, a ako kresťan ak mám k nej postoj. Pokiaľ napríklad aj ino katolícke kresťanské zhromaždenia majú nejaký spoločný prvok, nejakú schému, podľa ktorej sú schopní si nejako vykonať pokánie, a takto pekne nadviazať opätovný vzťah s Bohom, v očiach rímskokatolíckej cirkvi je to síce neplatné, pretože tam chýba prvok platného rozhrešenia sviatostného, ktorý existuje jedine v katolíckej cirkvi, ale nie to je hlavná myšlienka tohoto nedeľného textu.

Ale na druhej strane som si vedomý, že Boh je prítomný aj tam, kde sú, podľa Pánovho prísľubu dvaja alebo traja zhromaždení práve v jeho mene, a teda aj tam je prítomný Pán, a dokáže zázraky. Som si vedomý, že milosť Pánova sa naozaj nikdy a nikde neobmedzovala na nijakého človeka, a práve preto sú všetci z nás pozvaní plniť božiu vôľu v takom rozmere a kontexte, ako to chce Boh, a nie ako to chceme my podľa nášho logického, či skôr alogického chápania skutočnosti, aké máme my, mylne si mysliac, že to myslíme naozaj dokonalé, ale v podstate sa len úboho ľudsky mýlime. 

Možno za to ani naozaj nemôžeme, ale jednoducho natoľko sme ovplyvnení týmto svetom, že práve naše úbohé ľudské konanie bude azda naozaj tým prvkom, kde Pán Boh jednoducho prižmúri oči, možno podľa zásady, ako pevne veríme, že komu si slúžil tomu budeš patriť, teda myslím to, slúžiť k morálnemu dobru, za ktorým je stále ten istý jedinný, trojjediný Boh, ktorý takto ľudstvo sprevádza naprieč celou jeho históriou, putovania do zasľúbenej zeme. Táto cesta nekončí, pretože my všetci putujeme do zasľúbenej zeme do domu nášho Otca. 

Avšak len mnohí materialisti si mylne myslia, že smrťou na zemi sa končí všetko. Nič sa nekončí, ba práve naopak, veľa vecí sa začína. Aj keby som šiel logicky na to, nemôže sa v tom okamihu nič skončiť, pretože podľa našej vierouky, Boh stvoril svet viditeľný, teda to, čo máme pred sebou, našu planétu zem, ostatné planéty, ale podľa nicejského carrihradského vyznania stvoril aj svet neviditeľný, teda taký, ktorý je pozemským očiam neviditeľný, nazval by som to dokonale zastretý náš duchovný pohľad. Máme dve možnosti prečo to tak je, a musí byť.

Na záver tohoto článku ešte napíšem teda niekoľko viet. Buď to tak chcel Pán Boh, vo svojej všemohúcosti, alebo vplyvom hriechu nášho aj osobného nám je práve pre túto príčinu dokonale zastretý zrak, vďaka čomu to pozemskými očami nikdy neuvidíme, a preto sú na svete ateisti, ktorý sa jednoducho vytvárajú, rozumej pojmu vylučujú z tohoto veriaceho zoskupenia, spoločenstva, ktorá má ako prvú úlohu velebiť Pána Boha a jeho svätú moc, a teda ateisti keďže toto nečinia, povzbuduzjem vás všetkých, aby ste verili v Pána Boha, v rukách ktorého je váš život, vaše všetko, a vaše úbohé imanie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár