Na otázku, ktorú som čítal v diskusii. pokiaľ niekto spácha hriech v nejakej extrémnej situácii, pravdepodobne, je to morálne ospravedlniteľné, hoci to nieje to isté, ale podstatu hriechu to pravdepodobne výrazne zmenšuje.
Samozrejme to neznamená, žeby sme si teraz mnoho udalostí v našom živote zľahčovali, pretože to nie je kresťanské. Presne, ako hovorím v tomto nadpise, všetko je teda v rukách božích, hoci mnohí ateisti si to neuvedomujú, a teda neuvažujú napríklad nad dôsledkami svojho konania. Ako niekto kto proste sadne do auta, ako som to spomínal asi minulý týždeň teda bez vodičského preukazu, teda riskuje hneď niekoľko nepríjemností, ktoré sú navyše ešte veľmi sofistikovane a účinne vyriešené nadôvažok ešte aj paragrafmi.
Ono samozrejme každý človek si uvedomuje, že sa niečo deje, že človek sa proste proti niečomu prehrešil, minimálne teda v tej materialistickej forme, že proste spravil som proste niekomu nejakú škodu, niekomu som ukrivdil, cítim, že to nie je správne, to ešte by som pochopil, pretože on teda ateista nevie, že za niektoré proste veci, teda prakticky všetky sa budeme ešte zodpovedať pred Bohom, čo som si plne vedomý , a práve preto opakujem v zhode s nadpisom tohoto blogu, že teda všetko je v rukách božích.
Aj naše šťastie, aj naše nešťastie, celý proste náš úbohý život s našimi chválenkárskymi tendenciami, ktoré sa aj tak pominú, a človek z toho aj tak neubude mať nič, aj keď sa teda pred týmto svete sa snažíme všakovato vypínať, čo všetko sme dokázali, a aké máme ešte skvelé plány a podobne. Verte mi je to tak, a som o tom ako kresťan pevne presvedčený.
Napríklad keby teraz vypukla náhodou vojna, nedajbože, dajme si teda otázku, koľko by asi tak trvala, rok, dva desať alebo dvadsať. Pri pohľade do minulosti, kto mohol predpokladať že prvá svetová bude trvať štyri roky, druhá taktiež sa nevedelo, do kedy asi bude trvať, pretože hrôzy vojny spôsobili mnohé morálne nevyčísliteľné škody, ktoré sa nedajú len tak napraviť.
Za ten čas reálne zabijete stovky ľudí, a ako to Pán Boh posúdi? Čo teraz? Dá sa nekonečne vyhovárať napríklad na znemožňujúci vojnový stav, ako niečo, čo by bolo dostatočne ospravedlniteľný prvok za vtedajší vojnový stav?
V meste kde žijem je v časti mestské lesy, trochu také nie celkom bezpečné územie by som povedal, ale skvelé na prechádzky, a predsa tak málo ľudí to využíva, ako som toho svedkom, pretože sa tam nachádza nádherná zeleň, napríklad pri zotmeni nie je tam celkom bezpečné územie, sú tam dva hroby neznámych vojakov. Nakoľko na území môjho mesta prebiehala vojna.
Je tam popri ceste tuším že pochovaný neznámy ruský vojak. Možno ho zabili, možno zabili, možno zomrel od vyčerpania a hladu, možno aj spáchal napríklad samovražu. Možno je samozrejme všetko, nakoľko v tých šialenstvách človek si pravdepodobne nemohol byť istým ničím, ani to, či prežije o minútu, nám sa to zdá ozaj celkom šialené, ale verím, že to tak bolo.
bTo už naozaj vie len Boh. Priznám sa čo som spravil. Často teda na turistike som obočil k tomu hrobu hlboko v lese, kde som sa osamote vymodlil za neho, a posledne keď som tam bol vykonal som pre neho katolícky pohreb. Vymodlil som sa nad jeho hrobom od a po zet ako sa hovorí cellý obrad. Mal som dobrý pocit, že mi Boh osvietil rozum, a že som venoval teda tieto modlitby zomrelému neznámemu vojakovi.
Na záver ešte niekoľko viet k tomuto článku. Nejde o to, či som sa vymodlil nad ním, hoci reálne je mŕtvy niekoľko desaťročí, teda odvtedy, odkedy sa skončila vojna. Ide tu o to, že každý z nás si zaslúži istú dôstojnosť. A kto si na nás spomenie desiatky rokov po tom, čo napríklad zomrieme? uvedomujeme si, že keď prakticky pre tento svet skončíme, skončia sa naše starosti, a či si na nás niekto spomenie, a mimochodom,bude to naozaj potrebné, naozaj bude mať o nás nejakú starosť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár