Možno teda na fronte toho vojaka zabili, opakujem, možnože zomrel napríklad od vyčerpania, alebo od hladu, možno stratil nejaké orientačné body v tom teréne, a proste zablúdil, možné je samozrejme všetko, je dokonca možné, že aj spáchal pod vplyvom vojnových udalostí napríklad samovraždu. To neviem.
Ale jedno viem. Pán Boh má predsa mnohoraké spôsoby, ako dokáže on sám vyskladať z črepín môjho úbohého a hriešneho života nádherný a jagavý obraz predovšetkým zásluhou Jeho Syna, a jeho prečistej a presvätej krvi v smrteľnom zápase na zem tečúcej, presne ako mi to spomínajú litánie ku Krvi Kristovej, kto pozná tú modlitbu litánii, je to naozaj niečo nádherné a veľmi duchovne obohacujúce a oblažujúce.
To si mnohí z nás neuvedomujeme, a práve preto sme častokrát zasiahnutí akousi depresiou,možno beznádejou, ktorú si teda nevieme vysvetliť, nakoľko sme sa možno v takejto situácii ešte pramálo ocitli, a teda nevieme celkom presne čo máme robiť. Aj taký je život. Je veľmi smutné, že práve ateisti si toto, čo som napísal napríklad neuvedomujú, a majú tendenciu si všetko len rozumovo vykladať. Práve ten rozum je dosť rozdelujúci faktor, miesto toho, aby to bol zjednocujúci faktor, pretože nás kadečo môže napríklad pomýliť, ale to len preto, lebo dávame čoraz väčší priestor kadejakým špekuláciám, pofidérnym názorom, nesprávnym a subjektívnym hodnoteniam, ktoré majú tendenciu skôr uškodiť ako pomôcť. Práve preto človek je častokrát pod taktovkou depresie, nejakého možno nevysvetliteľného pocitu smútku, čo celkom iste nie priaznivo ovplyvňuje v konečnom dôsledku jeho život.
To by ešte nebolo zlé, ale čo je horšie, pri nejakých extrémnych situáciách, kde jednoducho cítia, že skončili so svojimi silami, koniec koncov to sa týka každého jedného z nás, človek naozaj môže obviňovať všetko a všetkých dookola, neuvedomujúc si naozaj svoju úbohosť.
Krátko by som to na také odľahčenie prirovnal napríklad k stredoškolským alebo vysokoškolským časom, kde som to spomínal aj minule, ale som to spomínal v celkom inakšej súvislosti. Jedná sa o to, že človek nedbá keď je obklopený nejakými kamarátmi na to, že raz to proste tak nebude. Že raz toto všetko dobré pominie. Človek si to samozrejme neuvedomuje, keď je teda ešte v mladosti, nieto ešte v školských časoch, ale napríklad ja to takto dokonale som pociťoval a nebolo mi to všetko jedno.
Keď napríklad po škole som mal celkom dobýr pocit, že som čosi dokázal, kdesi som sa pohol, niečo som zanechal, čo mi veľa dalo, proste sa niečo skončilo.
Na záver teda ešte niekoľko myšlienok. Presne som si pri čítaní Písma svätého a uvedomovaní si niektorých biblických udalostí, ktoré sa fakticky dotýkajú života každého jedného z nás, či chceme, alebo nechceme, že teda Boh je naozaj nádherný, všemocný, úplne dokonalý, ktorý jednoducho čaká nato, kedy dostaneme rozum, nič viac nič menej. Asi toľko k dnešnej téme som teda chcel povedať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár