Vymenoval si isté dôvody, ktoré s tým paradoxne absolútne nesúvisia. Prečo? Je to celkom jednoduché. Pokúsim sa k tomu bližšie vyjadriť.
Sú osoby, ktoré majú partnera, ešte nie sú ani zosobášení, a veľmi majú radi akýsi exhibicionizmus. Nedá sa hovoriť o nejakej vernosti, pretože ten, kto verejne nezložil sľub ani prísahu, je stále verný a neviaže ho k tomu druhému nič.
Randenie je v prvom rade na spoznávanie. Táto otrepaná fráza má hlboké pravdivé korene, ktoré pomáhajú k prekonaniu rôznych kríz, najmä vtedy, ak tá jedna stránka cíti, že ten vzťah je asi ku koncu, a jeho to trápi. Nikdy sa netreba hrnúť do čohosi, kde necítime istotu. To by som chcel zdôrazniť. A práve vtedy sú častokrát akési city silnejšie ako rozum.
Sú osoby tak ľadové a chladné, že im je úplne jedno, ako sa ten druhý cíti. V dnešnej dobe asi nič výnimočné. Azda tie časy, kedy sa brali ľudia relatívne veľmi mladí, a vydržali spolu skutočne až do smrti sú nanešťastie preč. Prečo?
Pretože tu absentuje aj u veriach napríklad modlitba. Sú osoby, ktoré keď dačo dosiahnu, tak potom sa neunúvajú prosiť, a najmä ďakovať. Týka sa to ľudí okolo seba, bez ktorých by si istého času nedokázali pri svojej vtedajšej vnútornej citovej situácie predstaviť život, a neskoršie sa tvária ako úplne cudzí ľudia, ktorých akokeby nič nepoznali a nikdy v živote nič nezdieľali. U ateistov, ktorý tento druh duchovného rastu nepoznajú sa to dá charakterizovať ako záujem o jeden druhého, a pokúsiť sa empaticky a nezištne venovať svoj drahocenný čas. Život je veľmi ťažký.
Ak by som ďalej chcel pokračovať, dotkol by som sa aj týchto vlastností, ktoré vládnu svetom, a mnohí to považujú za samozrejmé a prirodzené, čo k tomu patrí a podobne. Mnohí sa nazdávajú, že jedine vzájomné sympatie, nejaká vášeň, sexualita, prílišná telesná náklonosť a všekto čo s tým súvisí rozhodujú o nejakých spoločných krokoch, ale veľmi sa mýlia. Nazdávajú sa, že v tomto období je celý svet ružový a nikomu nič nechýba.
Je pravda, že mnohí podľahnú týmto trendom, ale je to plytké vnímanie vzťahov. Teraz je veľmi zlá doba! Mnohí síce si to neuvedomujete, pretože ešte čosi stále skúšate, ale nedáte do toho práve tú duchovnú podstatu osobnosti.
Neskoršie môže nastať akési vyprahnutie, a bolesť bude ešte väčšia časom. Čím viacej čosi odkladáš bez riešenia, jednoduchšie to neskoršie nebude. Mnohí sa neriadia pri takomto výbere napríklad životného partnera srdcom, ale len svojimi pudmi. Berú to ako prirodzenú súčasť života a nikdy sa nesnažia v tej svojej jedinečnej situácii hľadať akýsi súvis medzi jednotlivými udalosťami, pretože nie sú dostatočne otvorení vnímať mnohé záležitosti v živote, ktoré sú naozaj rôznorodé, vnímať citom, srdcom a rozumom.
Častokrát sú to len silné pudy, ktoré sú samozrejme prirodzené pre zachovanie ľuského rodu, lebo je to normálne, prirodzené, je to čosi, čo chcel predsa Boh od nás už od večnosti. Lenže toto všetko nestačí.
Je pravda, že bez prirodzene nejakých znakov príťažlivosti, bez nejakého vysielaného signálu azda ťažko sa dá čosi nové začať, ale ešte ťažšie to bude ho udržať a naďalej ho pestovať.
Mnohí si nevedia dobre predstaviť, žiť osamote. Nie je to jednoduché, a uvedomujem si to aj ja, keď mám 30, a v živote som mal rôzne životné momenty, kde som nevedel ako sa mám rozhodnúť. Takýto život je veľmi ťažký a bojím sa osobne, čo bude v budúcnosti.
Dneska po práci som sa bol prejsť na cintoríne. Načerpal som dostatočný pokoj, o ktorý sa snažím a o ktorý prosím denne. Trochu mi to pripadalo divne, pretože pravda je taká, že kedysi som tam dosť často chodieval, ale v poslednom období sa tomu vyhýbam, proste cítim akokeby nejaký strach a podobne. Dneska to ale bolo mierne ináč. Je pravda že dávam vo veľkej miere na pocity, pretože veľa vecí vo mne časom rezonujú a mnohé súvislosti vnímam častokrát neskoršie, s odstupom času. Ten pokoj, ktorý som tam získal. Snažil som sa modliť, trochu sa upokojiť. Bol som mierne vnútorne vyvedený z miery, niečo takéto som nezažil ak mám byť pravdivý už poriadne dlho. Dá sa povedať, že denne zažijem nejaké prekvapenia.
Na záver azda len krátky postreh. Čo ma čaká zajtra. Čo o týždeň, a takto by som mohol ďalej menovať... Neviem. Nikto nevie, čo bude zajtra.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
primitiv
23. 3.marca 2017 19:29
Tvojim blogom som sa vždy vyhýbal, bral som ich len ako výplody nejakého fanatika, ale musím priznať, že píšeš celkom pekne. A čo sa týka toho blogu, na ktorý si reagoval, dúfam, že chápeš že ide len o trolla. Aby v tom bolo jasno
2
pohoda. to čo píšem ja som reálne stopercentne zažil. vieš ja mam tridsať rokov, ja nie som už tínedžer... preto mnohí si myslia, že som trollo he pohoda... nech sa ti darí bratm
3
Nj, ja sa v nich napr. vidím... viem, že žijem úplne napiču a niekedy ma to proste dostane....
4
ahoj Hagelslag. ako sa mas? vidíš, mnohí majú podobné pocity. Mnohí tomu možno nechápu, o čom píšem, ale vzhľadom na vek viacerých blogerov a nejaké slabé skúsenosti, zrelosť a podobne sa to dá pochopiť, azda preto neodporujem na nejaké nemiestne poznámky kto mi čo napíše a podobne. Sú ľudia, ktorí by chceli ako tak čosi utvoriť, ale z nejakých príčin to nie je možné(vzdialenosť, práca, možno aj vek, .... ) ja to tak vnímam že na všetko treba čas, vyzretie, skúsenosti a predovšetkým zdravý odstup a nikde sa silno neviazať. asi tak to vnímam. Aby človek za každých okolností cítil slobodu ( nezávislosť na determinácii)
Napíš svoj komentár