Výmena

Asi taký jednoduchý nadpis by som teraz zvolil opätovne v tomto mojom článku, ktorý pridávam ako zamyslenie a ako reakciu na jeden dávnejšie napísaný článok. Totiž mám teraz čas, a pridávam postupne niekoľko článkov, ktoré nebudem môcť vyriešiť v priebehu týždňa, nakoľko ako som spomínal, dosť som vyťažený, a nemám na to čas. Preto si aspoň cez víkend chcem plne takto vynahradiť to, čo akokeby zanedbám tu. Je tu naozaj mnoho podnetných článkov, ktoré skvele poslúžia ako čosi, na čom sa treba možno aspoň v krákosti zamyslieť, pouvažovať, čo to môže človeka v niečom priamo alebo nepriamo obohatiť, a či sa môže teda od nejakého dobrého príkladu čosi priučiť.

Áno, aj my sa zamýšľame, či niečo, čo robíme, budeme mať z toho niečo. Proste systémom niečo za niečo, presne ako to hovorí nadpis onoho blogu, na ktorý píšem recenziu. Lenže takto to nefunguje.

Človek je natoľko poznačený materializmom, a to som zdôraznil tu už nejeden krát, že nevníma naozaj akúsi realitu života. Má teda pred očami akýsi vlastný úžitok a dosahovanie osobných stanovených postupov a cielov. Nie je to pravda ešte zlé! To nemusí, ale toto človeka môže veľmi ľahko ovplyvňovať v tom, že napokon v konečnom dôsledku ešte stratí akú takú dôveru a vieru. 

Na jednej strane je to spojené pochopiteľne celkom s nejakým úžitkom, nejakým ziskom, čo nepopieram, pretože je to normálne. Azda ťažko niekto napríklad chce pracovať zadarmo, to takto nefunguje, takto robili otroci, ktorých mnohí využívali na najťažšie práce, čo morálne veľmi zaznávam. Tí si nemohli dovoliť pýtať odmenu za vykonanú prácu. Ako vieme mzda je odmena za vykonanú prácu, tak hovorí ekonomická poučka.

Lenže v živote musíme riešiť mnoho rébusov, kedy sa právom pýtame, čo z toho budeme mať. Je to celkom oprávnená otázka, aj keď možno v niektorých situáciach azda nie celkom na tom správnom mieste. Možno to nebudeme myslieť napríklad tak, že chceme čosi za niečo, ale cítime akýsi morálny deficit, nejaké akési zadosťučinenie, že teda ktosi nás naozaj cielene využíva jedine v jeho prospech, a my ochotne, samozrejme bez akéhokoľvek nároku sa budeme podriaďovať akýmsi nezmyselným požiadavkám.

Môžeme tu mať rôzne situácie na mysli. Či sa jedná o napríklad nevyplatenú spravodlivú mzdu, alebo nejaké morálne nedocenenie, neodborný prístup k tomu druhému, možno nejaké opovážlivé pohŕdanie človekom, čo môže značne znižovať akýsi morálny krediť, zvlášť, keď človek potrebuje vyriešiť nejaké ošemetné situácie, kde potrebuje dávku morálnej podpory.

Je dobré aby ten stav bol jednoducho vyvážený. Nie je dobré, ak v niečom to prevažuje vysoko nad nejaké požiadavky, a človek berie aj niečo navyše, a zas aby človeku niečo chýbalo. Vždy som bol za to, aby sa čosi vyriešilo spravodlivo, a aby sa mnohé veci dali do pôvodného stavu.

Na záver by som ešte napísal niekoľko myšlienok a osobných postrehov. Niekto na druhej strane sa snaží byť až chorobne spravodlivý, a ani to nie je dobré. Evidentne to nemusí robiť priaznivé prostredie. 

Priveľké ego, ktoré môže napríklad priamoúmerne týmto činom celkom isto rásť spôsobí aj to, že mnohé, nazvem to spravodlivé činy, ktoré samozrejme môžu a aj sú v súlade s morálkou, zákonom, spravodlivosťou, možno aj s akýmsi tým duchovným vedením života, kresťanstvom a podobne, ľudí akosi spája, to nepopieram, to by som teda ešte chcel vyzdvihnúť, avšak, nazvem to možno odborne, môže ich to nejako kontiunálne rozďeľovať, odďeľovať, keď si človek začne všímať akúsi prehnanú vonkajšiu pozornosť, keď on sám sa nevie povzniesť nad nejakou maličkosťou, ktorá ho možno priviedla azda do menších rozpakov, ale celkom isto je to ešte pomerne jednoducho riešiteľné.

Zdieľaj článok na facebooku
60 odoberateľov

Komenty k článku