V prvom rade by som chcel povedať, že v nijakom prípade mi nejde o to, aby som napísal akýsi ľúbivý literárny koncept. To mňa nezaujíma. v prvom rade mi ide o to, že keď opisujem nejakú tematiku, a niečomu sa chcem bližšie venovať, jedine o pravdu sa tu jedná, o nič viac. Buď žiješ v pravde, alebo klamstve.
Prejdem teraz rovno k veci a budem dosť konkrétny.
Moskovský patriarcha povedal:"Aké je dôležité, aby sme my kresťania nielen iných vyzývali nasledovať vysoké morálne ideály, ale aby sme sa aj my sami usilovali uskutočňovať tieto ideály vo svojom každodennom živote a v prvom rade službou blížnym."
Teraz som ho citoval v plnom znení, a dovolím si v mnohom spochyniť jeho jednoduchú a plytkú úvahu, kde ako teológ sa mohol trochu hlbšie a aktívnejšie povenovať, ale keďže nie som pravoslávny veriaci, nezaujíma ma to v tom zmysle a nie je to pre mňa záväzné ako to, čo povie rímsky pápež.
Je veľmi smutné, a to pozorujem v radoch katolíckeho duchovenstva, že vo svojich príhovoroch často schádzajú do všeobecných zásad... ktoré každý pozná a vie o čo ide hneď na začiatku, a len na škodu rečniaceho kňaza sa to stále prevažne točí o jednom a tom istom a málo počujem biblickú pravdu.
Myslel som si že Božie slovo je hodné nasledovania v každom čase a nielen vtedy, kedy si to myslí človek, ktorému sa to hodí len vtedy, keď to uzná za vhodné. Trochu ma to zarazilo.
Čo sú to vysoké morálne hodnoty? Veľmi široký pojem, a tu sme pri koreni problému.
Pre mňa je morálna hodnota napríklad, keď si zoberiem z môjho profesijného zamerania, to, keď umyjem nevládneho starca, keď mu prezlečiem posteľ do čistého, keď ho nachovám, napojím, vymením mu plienky, keď ho pohladím a poviem, aký krásny je dnes deň a vďaka Bohu sa dožil ďalšieho dňa. Nemusím ho upozorniť, že pred jedlom sa treba prežehnať, pokojne to spravím v skrytosti aj bez neho, a sám sa snažím v tú chvíľu ďakovať Bohu za stravu, ktorú ja síce nejdem jesť, ale ten druhý.
Keď jasne a zreteľne nebudeme definovať to, čo Boh prirodzene do nás vtlačil, a nazveme to všetkým možným, nazveme to morálnymi hodnotami, nazveme to kvalitami, nazveme to ľudskosťou, všelijaké pomenovania, ale nenazveme to Božou láskou, Božou čnosťou, milosťou, darom od Boha a podobne....
Dávam dôraz na praktické žitie keď robím niečo konkrétne nech je to poriadne. Som si vedomý, že napriek tomu, že nikto nedokáže robiť všetky povolania sveta naraz, ale každý máme vymedzené pôsobenie kdesi, každý kdesi snaží patriť a včleniť sa.
Žijeme v skutočne ťažkej dobe, kde nevieme poriadne, či to, čo momentálne robíme je dobré alebo zlé. Vidíme, ako mnohí sa snažia evidentne schvaľovať zlo a považujú to za svoju životné krédo. Vidíme, ako opovážlivo bezcharakterní ľudia povzbudzujú iných ku hriechu.
Správanie sa k starému človeku ako ku zdroju peňazí, keď je umiestnený v nejakom zariadení kde ho ošetrujú. Je to potom toto všetko za akým účelom? Aby ma pochválil Boh, alebo preto, aby ma pochválili ľudia?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
peter151
8. 1.januára 2017 19:03
nie je to o Bohu ale byť človekom a správať sa tak
Napíš svoj komentár