Po druhý krát by som odbočil od mojich tém, a venoval by som sa anketárskemu okienku, že s ktorým filozofickým (a iným, by som ešte doplnil) hnutím najviac sympatizujete. A či teda je potrebné sympatizovať, a zamýšľať sa nad tým, aký význam majú napríklad v dnešnej modernej dobe nejaké izmy, niečo, čo malo síce trend v minulosti, ale dnes už to azda málokomu niečo hovorí. Ako teda by som začal.

Problémom dneška je celkový nezáujem o dianie vo svete. Prejavuje sa to asi v takej miere, že keď mi je dobre v tom stave, v akom sa nachádzam, a teda logicky nepotrebujem niečo iné riešiť, nezaujíma ma čo kto povedal vo svete, čím sa zaoberá, ako trávi voľný čas a podobne. Dá sa povedať, že teda človek viac menej žije akosi sám pre seba, so svojimi starosťami, a radosťami.

Na strednej škole som sa nie jeden krát zamýšľal, prečo by som si ja ako čitateľ, a ja osobne od mala veľmi rád čítam, mal osvojovať niektoré myšlienky, tézy od kadejakých dobových hnutí a podobne, ktoré teda boli v minulosti niečo ako "in", udávali proste štýl, niečo, čo teda bolo moderné, ktoré ovplyvňovali do nejakej značnej miery našu spoločnosť, alebo kultúru niekde vo svete. 

Aký teda bližší, hlbší význam má napríklad porovnávať dve rozdielne kultúry, ktoré spolu možno zdanlivo jednak nesúvisia, nemajú teda azda nejaký medzi sebou historický predel, nemajú teda nič spoločného. 

Napríklad v takej literatúre, ako som spomenul porovnať niektoré literárne obdobia. Vždy ma napríklad fascinovalo, ale nikdy som sa to na hodine literatúry nedozvedel, ako je možné, že niektorý spisovateľ dokázal rozpoznať, že dnes je doba, kedy sa vyznávam nejaký symbolizmus, alebo realizmus, a teda mohli by sme menovať ďalej, keďže neexistovali komunikačné technológie napríklad na takej úrovni, ako to samozrejme poznáme z dnešných čias, kedy vieme celkom zreteľne napríklad na nejakých správach, čo sa kedy udialo, ako sa zmení situácia zajtra, aký to má dopad na spoločnosť, ako to vieme spozorovať celkom ľahko aj dnes.

Dnes viem celkom isto, že síce som sa veľa naučil, a hoci tie vedomosti sa nedajú niekde využiť, je dobré sa k nim vracať. Spomienky najmä na moju strednú školu, a na časy strávené v stredoškolských laviciach sú veľmi príjemné, hoci už to bolo poriadne dávno, predsa si len veľmi dobre spomínam na mnohé zážitky, ktoré sú neopakovateľné. Na situácie, kedy som možno chcel zabudnúť, dnes spomínam azda najradšej, a dobre viem, že to tak malo byť.

Spomienky sú niekedy veľmi dobré, a to, čo som pokladal niekedy za stratu času, to, čo som pokladal niekedy teda za niečo, čo je nepodstatné, osvojovať si niektoré myšlienky, celkovo ich pochopiť ako celok, zmysel toho všetkého teda nachádzam práve teraz, kedy mám celkom iné povinnosti, ako školák, ktorý si pripravuje knihy a úlohy na nasledujúci deň. Viem, že človek sa naozaj ma neustále pripravovať na nasledujúci deň ,pretože nikdy nevie, aké konkrétne výzvy dostane. Čomu všetkému sa teda môže naučiť, aké nové obzory mu to môže otvoriť, čo všetko môže prijať ako výzvu, niečo ako šancu. Tam, obyčajne kde človeku kladú prekážky sa nachádza naozaj niečo, za čo sa oplatí bojovať.

Poznať literatúru to nie je len tak. Zreteľne si pamätám, ako som sa niejeden krát vložil priam do samotného deja, do tej dejovej línie toho konkrétneho článku, čo som čítal. Aké konkrétne som mal pocity, a čo všetko mi to dalo. Zistil som, že je dobré osvojiť si takýto štýl čítania, pretože to človeka pobáda k akémusi rozjímaniu, zamysleniu, napríklad v akej dobe konkrétne to žijem.

Záverom teda ešte niečo. Čo teda všetko sa odo mňa očakáva, čo ja môžem, alebo nemôžem, nemusím napríklad meniť a zmeniť, ako docieliť napríklad to, žeby sme sa snažili o rozširovanie dobra v spoločnosti a podobne.

 Blog
Komentuj
 fotka
tralalibang  2. 5. 2020 22:59
"Vždy ma napríklad fascinovalo, ale nikdy som sa to na hodine literatúry nedozvedel, ako je možné, že niektorý spisovateľ dokázal rozpoznať, že dnes je doba, kedy sa vyznávam nejaký symbolizmus, alebo realizmus"
Na to, aby si si odpovedal na túto otázku nepotrebuješ žiadnu hodinu literatúry, stačí vlastný rozum
Spisovatelia sú ovplyvnení ostatnými knihami z tej doby, keď niekto prišiel s niečím novým, tak jasne, že sa ním inšpirovali. A tie názvy symbolizmus, realizmus a podobne k tomu boli priradené až neskôr Asi si na tej literatúre veľký pozor nedával no.
 fotka
vreskot000  2. 5. 2020 23:23
@tralalibang áno, tie názvy boli priradené neskôr, ale obsah diela prezrádza forma a štylistika, a iná forma a štylistika je ako spomínam v slovenskom realizme, a iná v svetovom (angl, francuzky) porovnat tieto je takmer nemožné, čo sa nedá poprieť. ak angličan číta kukučína, a podobne, nevie rozpoznať, že je realista tak ako dickens alebo balzac vo francuzku.
 fotka
feroborba  3. 5. 2020 00:30
Vždy ma napríklad fascinovalo, ale nikdy som sa to na hodine literatúry nedozvedel, ako je možné, že niektorý spisovateľ dokázal rozpoznať, že dnes je doba, kedy sa vyznávam nejaký symbolizmus, alebo realizmus, a teda mohli by sme menovať ďalej, keďže neexistovali komunikačné technológie napríklad na takej úrovni, ako to samozrejme poznáme z dnešných čias, kedy vieme celkom zreteľne napríklad na nejakých správach, čo sa kedy udialo, ako sa zmení situácia zajtra, aký to má dopad na spoločnosť, ako to vieme spozorovať celkom ľahko aj dnes.
Toto je jedno súvetie. Rešpekt.
 fotka
james98  3. 5. 2020 01:51
Neber to v zlom, možno si dobrý v niečom inom - ja neviem, fotíš sa s autami, možno dobre šoféruješ napr. Ale! Vykašli sa na písanie. Odhliadnuc od toho, že to je obsahovo absolútny nezmysel a nikdy ani neodpovieš na to, na čo si dávaš za úlohu odpovedať... 1) Konštrukcia viet je otrasná (nehovoriac o chybách). 2) Logika taky pokulhává. A to dosť výrazne! Na niektoré veci nemusíš mať ani pomyslený titul APSZŠ (absolvent prvého stupňa základnej školy) aby si odhalil ich takzvanú "tajomnú podstatu". Stačí to, čo máš umiestnené v hlave ako takmer každý človek - šedá kôrička mozgová.
 fotka
vreskot000  3. 5. 2020 10:38
@james98 ja to v zlom neberiem vôbec
 fotka
vreskot000  3. 5. 2020 13:52
@james98 ps. dobre, ja rád prijmem názor, od ktorého sa môžem čomusi priučiť, ako ber to tak, že niečo som napísal, dokonalý zas nemôže byť každý. vieš, ja som napísal skoro 1400 článkov. ani v jednom sa tematicky neopakujem a pridávam stalé niečo nové. nejde mi o akési číslo. Ide mi o to, či viem svoje myšlienky vyjadriť do blogu "na papier" obsahovo je to nezmysel. no dobre povedz v čom. napríklad píšem....

Na strednej škole som sa nie jeden krát zamýšľal, prečo by som si ja ako čitateľ, a ja osobne od mala veľmi rád čítam, mal osvojovať niektoré myšlienky, tézy od kadejakých dobových hnutí a podobne, ktoré teda boli v minulosti niečo ako "in", udávali proste štýl, niečo, čo teda bolo moderné, ktoré ovplyvňovali do nejakej značnej miery našu spoločnosť, alebo kultúru niekde vo svete.

toto, čo som napísal predsa robili mnohí spisovatelia. mnohí napodobnovali štýl, ale pritom sami neboli originálni. Originálni boli po svojom.
napríklad na niektorých spisovateľov, ktorí boli kňazmi (či už jednej alebo druhej cirkvi) by som vytkol prílišné zameranie sa na svet okolo nich, neakceptovanie božej vôle. Totiž v ani jednom spise nespomenuli potrebu modlitby uprostred nejakej poroby v uhorskom kráľovstve. Asi sa báli, aby im to mocní nezatrhli. Dajme tomu.

miesto toho, aby hlbšie kontemplovali bibliu. nemyslím tým na obdobie, kedy všetko sa čítalo a učilo v latinčine, ale aj dobe po nej, kedy to možné bolo. Ako vidíš, píšem ladené blogy na duchovnú úroveň. áno. pokiaľ svet nepostavíš na viere v Boha, nedokázal si v živote nič. A viera v Boha mi dáva to, čo taktiež ponúka svet. ponúka mi šťastie, ale v inom kontexte ako mi to ponúka svet.

Práve preto neprežil ani jeden umelecký smer do súčasnosti, a ľudia majú iné problémy, ako zaoberať sa myšlienkami racionalizmu realizmu a podobne. Prežila biblia, prežilo kresťanstvo, ktoré hlása evanjelium do celého sveta.

ale toto som tým v blogu ako takom nechcel povedať.
Napíš svoj komentár