Bez ľudskosti nezájdeme nikde. V náročných situáciách sa má predsa prejaviť. To bola falošná dobročinnosť, ktorú by som dnes nikdy neprijal. To nie je dobré srdce ale vypočítavosť. Prečo to spomínam? Uvediem teraz úplne vymyslený príbeh. Je to fikcia, ale len na porovnanie.
Niekto napríklad môže pracovať v nejakom odvetví práce, kde vykonáva dobre svoju prácu, avšak cíti sa byť šikanovaný od ostatných. Prejavuje sa to tak, že napríklad on nedostane prémie, hoci 9 z nich tie prémie dostane. On to nedostal neprávom, a teda stala sa mu spoločenská krivda, ktorú môže niesť veľmi ťažko a to len preto, lebo jeho osoba bola vtedy zdiskreditovaná. Akú má potom mať motiváciu na plnenie pracovných výkonov? V podstate nijakú. Mnoho krát sa napríklad môže stať, že takému pracovníkovi dobre padne, keď sa jeho vedúcemu stane nejaká škoda, keď mu obchod nejde zrazu podľa jeho predstáv pretože nie vždy sa musí dariť. Je to škodoradosť alebo toho dotyčného len dobehla nejakým spôsobom spravodlivosť.
Mne sa napríklad, ak mám byť teda osobný pred časom, bolo to už akože dávnejšie čosi podobného stalo. Nejde mi o to, či cítim nejakú krivdu. Je mi to v podstate jedno, ale jedná sa mi o to, že som silne citlivý na akúsi nespravodlivosť.
Mnohí si ale pod týmto pojmom predstavujú a často vzťahujú len na svoju osobu. To je mylné poňatie spravodlivosti. Je dobré a potrebné a veľmi správne zastať sa napríklad aj svojich kolegov, možno aj za cenu nejakého okríknutia, nejakého možno krivého pohľadu, ale vždy, ja mám aspoň takú zásadu, ak môžem teda povedať za seba, tak, ja som citlivý na nespravodlivosť okolo seba a snažím sa to vyriešiť nejaké nezdary čo najlepšie. Nikto nikomu nechce ani príliš dobre, ani zle, ale na druhej strane, je potrebné nenechať sa uniesť svojimi možno náhlymi vzplanutiami nejakých vĺn emócii, ktoré potom možnože postupom času by sme oľutovali a bolo by nám to ľúto.
Často je to charakteristické pre osoby, ktoré najskôr čosi spravia a potom rozmýšľajú- Samozrejme by to malo byť opačne, ale tak ľudia sme predsa všelijakí, ešte lepšie, ak si to ten človek včas uvedomí a spraví nápravu.
Obyčajne sa jedná možno o veľmi slušného a kultivovaného človeka, ktorý si skutočne potrpí na kvalitu svojej vykonanej práce, a ktorý skutočne sa snaží so všetkých síl čestne a zodpovedne, najmä by som spomenul pojem spravodlivo vykonať svoju zverenú úlohu a plniť príkazy. Dá sa to v kolektíve, kde sa necíti byť nejakým spôsobom spravodlivo odmenený, a motivačne podporovaný?
Časom sa môže stať, že taký človek napríklad odíde z tej práce, a nájde uplatnenie kdesi inde. Pod vplyvom okolností z minula sa z toho poučil, a začal tvrdo makať na sebe. Možno práve v tej chvíli si uvedomí, že práve teraz nastal ten čas ukázať všetko čo je v ňom. Lenže ho to celkom zmenilo, a už to nie je čo bolo. Prijme napríklad prácu, kde sa vplyvom minulých okolností dokáže individuálne psychicky tak vyburcovať a namotivovať, že sa vypracuje na samostatnú jednotku a dosiahne takú úroveň, že stane sa postupom času jeden z najúspešnejších manažérov spoločnosti, kde pred jeho úspechom kapituluje mnoho firiem, pretože on je ten, ktorý diktuje kvalitu podnikania v danej oblasti, a zanedlho je schopný úplne vytlačiť svojich konkurentov.
A to všetko len preto, lebo boli potláčané jeho práva na jeho vtedajšom pracovisku, kde cítil veľkú nespravodlivosť. A čo sa týka jeho neskoršej konkurencie, čo sa týka spomienok na minulosť? Keď si spomenie na to, čo sa dialo v minulosti pri ľuďoch, kde nebol šťastný, lebo mu upierali mnohé veci, ktoré nemohol užívať plnohodnotne? Možno ich aj úplne zničí, lebo príde s niečím úplne novým, s takým niečím, čo tu pred ním napríklad ešte nebolo.
Prečo to robí? Práve preto, aby potopil všetkých tých, ktorí mu robili zle a takto si vykompenzovať rany z minulosti. Bude cielene robiť všetko preto, aby dosiahol úspech. Pôjde vždy na doraz a od tej chvíle, kedy sa cítil byť ukrivdený už nikdy nebude taký, aký bol predtým, aspoň v tom predchádzajúcom kolektíve a podobne, ale bude si silou mocou presadzovať len to svoje. To nie je nejaká tvrdohlavosť, to je doslova spravodlivá odplata za všetko to zlo, čo sa mu od istého času do toho zlomového momentu dostávalo.
Na záver by som napísal ešte tieto myšlienky. Máte podobnú skúsenosť, akú som teraz opísal v článku? Nie je hanba, že možnože menej fundovaný a odborne zdatný človek má prácu za veľmi výhodných podmienok, pracuje v kvalitnejšej atmosfére, možnože sa ani veľmi nebojí o tú svoju prácu, nepracuje pod nejakým výnimočným, alebo ba priam pod nijakým stresom, pracuje kľudne, a to všetko len preto, lebo u svojich vedúcich a podobne má nejakú protekciu, alebo nejakú osobnú priazeň?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár