Obyčajne nejakého človeka len ľutujeme v tichosti, ale málokto sa bojí zakročiť, pretože nie si dostatočne istý, či by takúto špeciálnu výzvu ochrániť kohosi zvládol. Som si stopercentne istý, že mnohí sme toto zažili, ale málokto sa na to podujal pomôcť do takej miery, aby mal z toho dobrý pocit.To neznamená len nejaký nezáujem o veci, ktoré ma jednoducho presahujú, to je nevnímanie súvislosti udalostí, ktoré prežívam v živote. A toto chceme?
A niekedy je najlepšie nechať všetko postupom času len tak plávať, a nech si ten človek dotyčný sám poradí so sebou. Ako to momentálne pozorujem v súčasnosti na sebe, a aj v mojom okolí, kto chce, ten sa ozve! Či už potrebuje s čímsi pomôcť, alebo poradiť, alebo proste len tak! Ten sa ozve aj sám. Sám som taký, že často ľutujem kohosi, o ktorom si myslím, že ej, ten by reku potreboval pomôcť, ale ako? Ako mu pomôžem? Snažím sa nájsť nejakými dostupnými prostriedkami pomoc pre neho, ale potom si niekedy uvedomím, že všetko nemôžem vykonať samostatne. To sa nedá. Potom napríklad mám taký stav, akokeby som proste prevzal nejakú cudziu zodpovednosť na svoje plecia, a celkom sa s tým človekom stotožním, že chcem vyriešiť osobitne jeho problém.
Je to síce chvályhodné riešenie, verím, že podobné nezištné poskytnutie pomoci drieme v každom jednom z nás, ale musíme si na niektoré veci dať dopredu pozor. Niektorý človek to môže začať trebárs aj využívať, a bude nás potrebovať len preto, aby sme mu pomohli, a on teda dosiahne to svoje. Teda my budeme doslova použiteľní len na nejakú pomoc, v skratke poviem, na robotu, ale na zábavu to už nebude také jednoznačné. Zistíme to vtedy, keď proste ten dotyčný človek sa nám v rozhodujúcej chvíli otočí chrbtom, a verte, dosť to niekedy zabolí. Ale aspoň takáto situácia otvára oči. Zažil som to nie jeden krát, a nevedel som sa napríklad s tým okamžite vysporiadať, a dosť ma to trápilo, hoci neskôr to samozrejme človeka prejde.
Aký potom budeš? Budeš samostatnejší, lepší, zrelší? Zistíš teda aj na základe istých faktov z minulých a súčasných období, že nie všetko je zlato čo sa blyští a nie každý rozmýšľa tak ako my?
Ja na vzťahoch... aj v práci vyzdvihujem čestnosť, spravodlivosť a úprimnosť. Pestujte si aj vy tieto čnosti, v dnešnom prehnitom svete je to skutočne vzácnosť. Hovorím to s plnou vážnosťou. Kto si nedokáže osvojiť tieto vlastnosti, a pritom dá sa to... všetko sa dá, nemôže byť čestný a úprimný. Mne to potom tak pripadá, že všetko to iba akoby predstiera, iba to hrá, maskuje, nenazval by som to ale že klame, ale proste používa nejaký zastierací manéver, ktorým kryje nejaké svoje vnútorné nedokonalosti, pretože sa ešte včas nedokázal napríklad dostatočne otvoriť.
To nebolo by správne. Presne je to aj s telom. Ak človek vedome si odopiera nejaké potrebné vitamíny, nejakú plnohodnotnú stravu, a dopuje sa nezmyslami pre štíhlu postavu, trápi svoje telo, a podriadi tomu všetko, telo odpovie časom, nie hneď, samo na to všetko, a taký človek nebude mať veľkú fyzickú silu, bude podráždený, a to všetko len ako dôsledok potlačovania, znehodnotenia svojho telesného, ale najmä duchovno, duševného stavu.
Len človek, ktorý si dokáže uvedomiť, že nevie niečo spracovať samostatne, a snaží sa poradiť s niekým skúsenejším, ktorý by mu dobre poradil, práve vtedy začína prvým krokom odborne, ľudsky a duchovne rásť. Osobná iniciatíva je prvý krok k zlepšeniu kvality svojej osobnosti. Bez nej to nejde. Vtedy nastáva rozvoj jeho vnútra, lebo sa snaží čosi pootvoriť zo seba a uznáva, že nie všetko dokáže vyriešiť sám k spokojnosti, a že potrebuje kohosi skúsenejšieho azda na nejaký okamih vedľa seba. Viacerí túto oblasť vedome odsúvajú na druhú koľaj a vedome zanedbávajú, ale je to len na škodu veci.
Na záver ešte by som teda napísal niekoľko krátkych postrehov. Ako keby sa hanbili, ale nie je skutočne za čo sa hanbiť. Len silný jedinec vie, čo chce, a s pomocou druhých to môže aj konkrétne a vecne pomenovať. Ovoriť sa druhému nie je zlé, naopak, očisťuje to častokrát jeho charakter, pomáha mu duševne a odníma bolesti srdca. Otváranie sa druhým napomáha k skvalitneniu jeho predovšetkým duchovného života, pretože postupom času taký človek si uvedomí to, že je hodnotný v očiach nielen druhých, ale aj v svojich, a čo je ale najdôležitejšie, je hodnotný v očiach Božích. A to je veľká výhoda. Nikto nedokáže sám existovať. Raz darmo.
Ako úplne posledná veta ma teraz napadla táto. Bez vnútorného pokoja a vyrovnanosti nedokážeme tvoriť veľké veci, a bez vyrovnanosti sa nedajú tvoriť veľké veci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár