Toto je môj posledný článok z tejto série blogov. Tu vidíme, že keď odsúvame pri osobných riešeniach nejakých dôležitých životných úlohách Boha, modlitby, duchovnú podstatu človeka na vedľajšiu koľaj, môže to mať oveľa horšie dôsledky na kvalitu života ale v neskoršom období. Dá sa povedať, že človeka vlastne neskoršie mnohé veci aj dobehnú. 

Prečo vznikajú výčitky svedomia? Depresie? Z čoho pramenia? Ak je človek vyrovnaný, ak má všetkého nadostač, prečo ešte stále nie je spokojný? Je to preto, lebo si začne uvedomovať, že toto všetko mu uniká pomedzi prsty a on jednoducho už na to nestačí, a za ďalšie, lebo nehľadá duchovnú oporu v modlitbe na tomto svete.

Problém nespočíva nikdy v otázke nedostatku nejakých peňazí, nedostatku hmotných statkov, ale v mylnom a nesprávnom nazeraní na nejaký konkrétny problém. Sú ľudia príliš ambiciózni, a svojimi plánmi chcú možno príjemne naladiť ľudí ktorých majú okolo seba. Lenže keď nebudeme skutočne rešpektovať vnútorný svet toho druhého, nikdy sa nepohneme nikam. Je veľa akože problémov, ktoré sa javia ako veľké prekážky, pritom tie prekážky si tvoríme my ľudia, a pritom nemusia vôbec byť.

 Neustále pýtanie akýchsi 2 percent z príjmu na taký a hentaký projekt. To kde sme? Ja by som sa hanbil čosi také pýtať! Mne nevadia nejaké zbierky, ale ľudia sú už unavení donekonečna kohosi podporovať. Myslím si osobne, že nie je celkom férové komusi stále čosi pripomínať. Hrať na city komusi mi pripadá veľmi trápne a veľmi egoistické. 

Veľmi to znižuje človeka len na osobu, ktorá je potrebná len v nejakú rozhodujúcu chvíľu, a viac sa na ňu nespomenie. My ľudia zabúdame, že materializmus nie je všetko. Istotne, človek sa nemôže najesť z toho, že ho uistíme o to, že budeme sa za neho modliť, alebo budeme za neho prosiť, hoci aj to je celkom chvályhodné, pretože už to je prvý krok k pomoci. Lenže my potrebujeme prakticky pomôcť. Niekto môže argumentovať že každý sa môže ocitnúť v situácii, kedy potrebuje pomôcť. 

S tým zásadne nič nemám proti, ale nik nemôže čakať, že to bude zadarmo. Táto doba nanešťastie je veľmi zlá, pretože keby bol dostatok práce, a ešte keby mnohí boli ochotní priložiť ruku k dielu, omnoho lepšie by sa nám žilo. Som si dobre vedomý, že nijaká práca sa nezaobíde bez nejakej obety, ale musíme vedieť, kedy je komu dosť. Aby sa nám na druhej strane nestalo, že ľudia sa stanú akýmisi naivnými, a budeme kŕmiť akúsi bezodnú dieru.

Človek má ostať človekom a tým čím je za každú cenu, ale dobre si musíme premyslieť, aký dobročinný cieľ podporíme. 

Nikdy nikto by nepotreboval robiť nejaké výťažky z dobročinných akcii, ak by sa spravodlivo a čestne narábalo s tým, čo má dotyčný subjekt zverené. Som o tom presvedčený. Pre niektorých ľudí totiž žiaľ, nie je spravodlivosť, čestnosť vlastná, a nechce si tieto čnosti osvojiť, navyše necíti k tomu nijakú morálnu zodpovednosť. Týka sa to všetkých odvetví života. 

Človek, ktorý poriada akési zbierky, totiž často vôbec nevníma realitu takú aká naozaj je, a za všetkým sa vidí len nejaké to prospechárstvo, z ktorého sa dá dobre vyťažiť a vidí v bežnom obyvateľstve len zdroj príjmu a nič viac. Darmo je to pre iných určené. Oslovovať treba kompetentných. Takých, ktorí sú schopní pomôcť okamžite. 

Veď človeku sa to všetko pozitívne a včas a niekedy aj mnohonásobne podarí. Tá pravá podstata toho všetkého je často na samom chvoste myšlienky.

Na druhej strane priamo úmerne takto môže jednotlivcovi rásť sebavedomie. Veď si predsa povie, že keď to vyšlo minule, a všetko bolo v poriadku, vyjde to aj nabudúce. Skúša to viackrát. A tak postupne z nejakého hanblivého človeka sa vykľuje sebavedomý jedinec, ktorý skúša všetkými možnými prostriedkami siahnuť až za okraj svojich, a často aj cudzích síl a možností. Lenže jemu chýbajú skúsenosti. 

Tu som si všimol, že spočiatku to, a teraz sa vrátim k ideovej myšlienke môjho blogu, to čo sa sprvu javilo ako dobročinnosť, alebo nezištnosť nabrala veľmi rýchlo spád seba prezentácie a seba vychválenia a čerpania úžitku.

Záverom by som môj článok zhrnul do jednej vety. Na veci sa musíme nutne pozerať spravodlivo a nie citmi, a najmä po zrelom uvážení. City často klamú a nemajú výpovednú hodnotu.A to len preto, aby dobročinnosť nebola egoistická.

 Blog
Komentuj
 fotka
kuko1965  29. 4. 2017 02:03
Myslím že problém je v systéme a "pýtanie" 2 percent je jeho súčasťou. Hlavný význam je podľa môjho názoru ako píšeš farizejská a populistická propaganda. Myslené je to možno ale dobre - že aspoň 2% nemusia nutne ísť na nejaké neetické nazvem to "sociálne balíčky" ale na niečo čo má nejakú hodnotu alebo zmysel. Je na rozhodnutí človeka či podporí napr. projekt cyklistickej trasy alebo stacionár pre seniorov. Vieme že populisti akých máme pri moci skôr podporia tú cyklistickú, ktorú žiada väčšina voličov... Preto by som sa nehanbil žiadať 2% dajme tomu pre starých ľudí.
Ale to je iste všetko na širšiu diskusiu. Dnes však na Slovensku (a možno ani inde) demokracia nie je, nefunguje, ... ani keď sa za ňu označuje. Žijeme v plutokracii, kde diskusie vyznievajú do prázdna...
 fotka
vreskot000  29. 4. 2017 09:38
presne tak ako si to opísal. na margo uvediem len toľko, že na Sr maš minimalni mzdu. napríklad krachujúce CARGO má 4 nové audi a 6 a jednu A8 Long. Audi a 6 stojí 42 tis v základnej výbave... pochybujem že kúpili v základnej výbave, dajme tomu že stala cca 55 tisic. teda 4x55.000 je 220 000. a 8 long stojí niečo cez 100 tisíc. dajme tomu realne 110 tisic. spočítajme si to... nato, aby sa mohli premiestniť z miesta a do miesta b nakúpili autá v celkovej sume 220 000 + 110 000 = 330 000 tis. eur. v prepočte na sk, to činí 9 954 000 aj dáke drobné. skutočne nádherná vizitka.....
myslím si že páni poslanci a ich poskokovia by bez problémov mohli aj sami utiahnuť charitatívne organizácie.
 fotka
vreskot000  29. 4. 2017 09:41
a ešte trošku. myslím si že aj taký vw pasat a oktavia so superbom, s neporovnateľne lacnejšími ponukami, možno 3,4 násobok, by im v bohate stačil na tie ich excesy.
Napíš svoj komentár