Zamyslenia

Pridávam ešte jeden jarný blog na túto tému.

Ešte by som dneska chcel porozmýšľať a pouvažovať nad tým, ako ťažko si človek musí čosi vydobyť a udržať najmä.

Niekto kladie dôraz na vedomostnú zložku osobnosti a hľadí zvrchu na kohosi, kto to nedokázal. Ja k nim nepatrím. Nie som si tým celkom istý, pretože keď vidím tento svet, všetko má svoj začiatok a svoj koniec. Tak je to so všetkým. Kde bola vtedy tá spravodlivosť? 

Nechcem to samozrejme súdiť, len tu musím zdôrazniť, že v určitých momentoch si človek musí uvedomiť, že niekedy kvalita ľudských vedomostí nemusí vždy korešpondovať s cieľom, ktorý máte pred sebou. Na druhej strane človeka veľmi trápi, keď napríklad svoj stanovený cieľ sa mu nepodarí splniť. Viacerí keď si vytýčia cieľ, ktorý sa im ako spomínam nepodarí splniť upadajú do depresie a cítia úplnú prázdnotu a žiaľ nad svojom vlastným zlyhaním, pričom ich zlyhanie nie je zlyhanie v pravom slova zmysle, len si nastavili latku príliš vysoko, a nedokázali naplniť svoje osobné ciele, ktoré ale na druhej strane ďaleko prekračovali už samotný štandard, ku ktorému bežný človek za normálnych okolností má problém sa čo i len trochu priblížiť. 

Nechcem byť nejaký akokeby perfekcionista, ale priznám sa, ešte stále som sa nenaučil riešiť akési zlyhania. Dokážem sa nad to síce pozniesť, avšak ak by som to mal riešiť opätovne, nedokázal by som to. 

Neviem ako to mám konkrétnejšie napísať, ale napríklad nedokázal by som do niečoho ísť druhý raz. Niekedy sa vyskytne aj príležitosť na druhú šancu, ale to už nie je ono. Druhá šanca okrem ponímania duchovného života, napríklad v kontexte prijímania sviatostí zmierenia a podobne, teda ak toto nepočítam, ak vnímam veci v živote, druhá šanca podobná neexistuje a nikdy nepríde, vždy to už  bude o čosi inom.

Často som dokázal mnohé situácie vyriešiť zdarne, ale to, čo som nedokázal sa ma veľmi dotklo a hlboko ovplyvnilo môj ďalší život. Mnohí si vieme možno celkom reálne predstaviť, ako niekedy človeka prepadajú depresie, najmä vtedy, ak sa nedokáže poriadne otvoriť a nájsť človeka, ktorý si ho proste len tak vypočuje, a ktorý mu čosi hodnotné poradí a uistí ho aspoň v tom, že bude na neho myslieť.

Depresie sú vážny duševný stav, ktorým treba venovať pozornosť. Učme sa preto byť empatickými a predovšetkým ľudskými. Toto potrebuje spoločnosť. Spoločnosť nepotrebuje hotových jedincov, tak by to bolo v očiach viacerých ideálne, ale mnohí zanedbávajú ten osobnostný rast, ktorý nie je jednoduchý a viaceré vlastnosti si treba časom osvojiť, aby sme zistili, aký sme, a aká je spoločnosť v ktorej sa pohybujeme alebo hodláme usadiť.

Som presvedčený, že človek keď niečo chce, musí si to tvrdo vybojovať, v ničom som nerobil výnimky, každý deň sú nejaké situácie, ktoré treba ešte vylepšovať, a na čom sa dá dobre učiť. Lenže dokedy sa toto dá takto žiť? Lenže nie každá dokáže bojovať, a je odolný voči všetkým tým prekážkam, ktoré ho postretnú. Sú proste udalosti, s ktorými sa človek nevie okamžite vyrovnať, a potrebuje čas. Lenže čo je horšie, postupom času to môže pre neho znamenať ako silnejúci regres jeho duchovnej zložky, jeho vnútra, pretože v niečom nedokáže už bojovať. 

Ja som takéto situácie zažil mnohokrát, a nevedel som si rady. Nevedel som ako to mám riešiť a pýtal som sa na radu veľmi dôverne takých, o ktorých dokážem predpokladať, že vedia udržať tajomstvo. Častokrát po takom rozhovore mi to padlo veľmi dobre, a vedel som odznova čosi budovať, hoci niečo vo mne ešte stále rezonovalo, ale je to prirodzený priebeh.

Dokedy táto spoločnosť bude vyžadovať stále vylepšenie a prekračovanie svojich hraníc a osobných limitov? Prečo nedokážu akceptovať človeka, ktorý proste nie všetko musí dokonale ovládať? Ešte zdôrazniť chcem to, že človek azda od prírody má veľmi rád, a veľmi mu lichotí, imponuje, ak má nad niekým moc, ak to rozhodnutie je len v jeho rukách. 

Na záver by som chcel ešte toto opomenúť. Človek nie je stroj. Na toto všetko je potrebné v nás samých nájsť vnútornú rovnováhu, ktorá slúži v prvom rade na to, aby sme sa dokázali v správny čas odosobniť od čohosi, čo nás zaťažuje.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu