Nakoľko ma spomínaná téma nejako veľmi zaujala, a mám neobvykle veľa času, rozhodol som sa ešte pridať v tomto mojom večernom článku niekoľko mojich myšlienok, ktoré sa mi zdajú ako najvhodnejšie.

Je to cekom dobrý a zaujímavý blog, a preto na neho napíšem moje osobné postrehy, ktoré ma zaujali.

Dozvedel som sa, neviem či to mám brať ako osobne, ale dá sa povedať, že to zoberiem teda z viac menej profesionálneho hľadiska, a nebudem teda teraz nejaký osobný, ale teda dozvedel som sa, že náboženstvo, citujem teraz doslovne, čo som sa tam dozvedel, údajne teda je starý, nedokonalý, vo faktickom zmysle aj veľmi nepresný, až mylný systém(i keď v metaforickom zmysle možno múdrejší, než by sme si mysleli), ale dokázalo držať civilizáciu pohromade a dať nejaký základný rámec toho čo sa má a čo sa nemá. Nie na báze logiky, ale na báze autority.

Toto som proste odcitoval, a napíšem k tomu komentár. Neviem presne o aké náboženstvo ide, domnievam sa, že celkom isto naráža na kresťanstvo, a rád by som to teraz vyvrátil, nie ale na základe nejakých mojich dojmov, ale na základe ťarchy dôkazov.

Mnohí zabúdame, čo je podstata náboženstva kresťanstva. je ňou nekonečná láska, kde Ježiš Kristus prostredníctvom najvyššej a najsvätejšej obety sa raz navždy obetoval za nás, aby nás zmieril s Otcom. toto nie je len ako nejaká poučka zo skrípt teologických vied posvätných vedných odborov, a podobne, nejaký akokeby výpis z biblickej teológie, ale logickým uvažovaním práve vo svetle viery.

Pokiaľ niekto povie, že z náboženstva plynuli len vojny, dajme si otázku z ktorého a na popud koho tie vojny vznikli, prepukli a aké mali celkové dôsledky a dopady spoločenské, mravné, ľudské, zdravotné, psychické, a mohli by sme teda teraz vymenovať celý rad týchto faktorov, ktoré tým teda vznikli.

Je pravda, a to som sa začítal a budem sebakritický, v niektorých katolíckych publikáciách sa naozaj jednostranne vyjadruje k istým témam, na ktoré je viacero pohľadov a názorov. Všetko sa nedá vyriešiť len alibistickým vyhlásením, že budem sa za teba modliť, pretože takto to nefunguje.

Ako kresťan som pevne presvedčený, že modlitba má veľkú moc, to nepopieram, ja sa ale nevyjadrujem k záležitostiam teológie, ale logiky, ktorú ale náboženstvo presahuje. Ak sa vrátim k dvom odstavcom nahor, pripomeňme si, že je nemožné, aby náboženstvo vyvolalo vojnu. Vojnu vyvolalo pár nadšencov, ktorí sa proste pustili do akéhosi dobrodružného spôsobu života, čo celkom isto znepríjemnilo nechtiac životy a osudy ľudí.

Každý jeden systém prinášal v určitom zmysle výhody, ale len úzkej skupine ľudí. To preto, lebo človek prirodzene tvorí spoločenstvo, pretože nekontrolovateľné množstvo ľudí, kde má každý svoj názor môže zbytočne vyvolať akýsi konflikt, ktorý môže prerásť trebárs do otvorenej vojny. práve preto sa to v minulosti aj stávalo. Hovorí sa že nalepšou obranou je útok.

A práve preto vznikali rôzne dohady, nedorozumenia, kde jednoducho človek si veľmi zle, fakticky celkom isto nepresne a na základe nepravdivých argumentácii skresľuje celkom isto obraz o niečom, čo neexistuje, a čo nie je reálne. Predstava kresťana, ktorý nastavuje druhé líce, keď ho niekto udrie po po jednom líci neznamená, že bude zo mňa nejaký fackovací panák z ktorého si môže ktosi robiť posmech.

Z toho vyplýva aj to, že každý človek má svoju ľudskú dôstojnosť, a jedinému, komu sa máme podriadiť je Bohu a zákonitostiam života, od ktorých teda život neušetrí naozaj nikoho. Asi toľkoto by som chcel napísať na záver.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár