Nie je to zlé, pretože staré známe pravidlo hovorí, že kto sa veľa pýta, teda sa veľa dozvie. Lenže je ďalšia otázka, čo to komusi bude napríklad na osoh, alebo mu to bude len na škodu. Všetko samozrejme závisí od uhla pohľadu. Lenže musíme si uvedomiť, že hoci na všetko môžeme mať rôzne názory, to pravdaže nepopieram, pravda je len jedna, a šťastný ten, ktorý ju objaví, a bude sa jej aj naozaj držať a všetko to zachovávať.
Logika mi predsa jasne teda hovorí, že napríklad jedna plus jedna bude vždy len dve, a nikdy nie jedna. Takto to platí jednak v matematike a na škole, a jednak v bežnom živote. nie preto, lebo mi to hovorí škola a matematika, alebo život, ale preto, lebo mi to hovorí jasnou rečou logika. A na niektoré veci nepotrebujete nejaký odborný schematizmus, stačí len trochu porozmýšľať. Práve preto je rozdiel, medzi vzdelanosťou a múdrosťou.
Dozvedel som sa že dnes je náboženstvo na západe na ústupe, nástup liberalizmu, a náboženstvo je nepresným predpisom toho, čo sa má a čo nie.
Náboženstvo nezávisí od toho, či bolo, alebo teda je na ústupe, alebo vzostupe. Kresťanstvo nikdy nehralo rolu akéhosi štatistu, ktorý potrebuje zbierať akési zoznamy toho, kto sa k nim pridal alebo nie. Samozrejme, v Písme svätom sa spomína pomerne dosť presný počet osôb, ktoré uverili v Boha, ale nie na základe nejakej analýzy, ale na základe toho, aby ten, ktorý číta teda posvätné texty a state Písma svätého naozaj dbal o to, čo číta, aby v to proste veril, aby podľa toho naozaj žil, a pripodobnil svoj život Ježišovi, a takto naplnil svoj život tajomstvom Ježišovho utrpenia.
Náboženstvo, alebo kresťanstvo nikdy nebolo na ústupe ani na vzostupe, ani nebolo nikdy v nejakej rovnorodej amorfnej fáze. Náboženstvo ani kresťanstvo si nezakladá na nejakých schémach, poučkách, štruktúrach, alebo anketách, kde sa pýtame, či sme spokojní s tým, čo mi ponúka všeobecne viera prostredníctvom kresťanského učenia alebo nie.
Viera je slobodná odpoveď človeka k Bohu. Je to jav, ktorý ma presahuje v určitom zmysle logiky, ale predsa mi dáva odpoveď na mnoho podnetov.
Napríklad viera mi dáva odpoveď na to, či má zmysel starať sa o hendikepovaných, alebo fakticky nikdy nevyliečiteľných ľudí, ktorí v podstate ani nežijú, anie nie sú mrtvi, ani nerozprávajú, len ležia. Majú samozrejme všetky úkony svoj význam. Len človek pohltený materializmom, konzumizmom, ktorý potrebuje samozrejme len zarábať, vyrábať, potrebuje len pravda čosi tvoriť nechápe, že aj človek, ktorý je odkázaný na možno dvadsaťštyri hodinovú opateru, pretože je zdravotne a možno aj duševne hendikepovaný, teda určite, sa ten ošetrovateľ, ktorý sa o neho stará v určitom zmysle posväcuje aj seba samého, a dáva mu to zmysel. Ja robím momentálne takúto prácu, a veľmi mi to pomáha, veľmi ma to napĺňa, pretože má to zmysel, vidím v nej kus svojej obety, ktorú vynaložím, moju ochotu, a vnímam samozreme aj pomoc božiu, ktorej sa mi dostáva pri tejto veľmi neľahkej práci, ktorú vykonávam.
Asi toľkoto by som chcel napísať na túto tému v mojom večernom blogu. Ak vás to oslovilo, skúste sa nad tým zamyslieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár