Tieto slová Ježiša sú adresované všetkým bez rozdielu vyznania, pretože Bohu je dôležitý každý človek a nerobí rozdiely v ničom. Vidíme v živote, že rovnako ako veriaci, aj neveriaci, máme svoje radosti, starosti, spolu sa boríme životom a je veľmi pekné, a dobré nasledovať príklad, ak vychádzame možno napriek nejakým rozdielom medzi sebou.
Tu by som chcel trochu spozornieť a vysvetliť niektoré súvislosti. V živote máme pestrú ponuku zážitkov, a každý z nás ich má jedinečné a jedinečne ich prežíva. Niekto sa dokáže celkom ľahko prebrodiť pomedzi ne, niekto to zvláda ťažko, a niekto potrebuje pomoc, ľudí okolo seba, možno aj odbornú pomoc, a aj duchovnú. Každá z nich je rovnako potrebná, je to prispôsobené na potreby a vnímania tej osoby, ktorej sa to týka.
Snáď neexistuje nikto, kto by mal život ako z rozprávky. Častokrát čosi začneme, a už sa do toho všetkého zamiešajú rôzne okolnosti, ktoré musíme vybaviť so značným sebazaprením, a niekedy nás to oberá o vnútornú silu, s ktorou sme toto všetko začali.
Viackrát sa mi stalo, ak mám byť osobný, že keď som čosi žiadal, mnohokrát sa predo mnou zabuchli dvere. Bol som dosť nešťastný, a nevedel som sa zmieriť s neúspechmi, pretože som vedel, že ma to oberá o silu. Keď si spomeniem, koľko som toho musel aj ja prekonať, koľko som sa musel prosiť, a ten oproti bol ako kameň. A stačilo tak málo. Postupom som za všetkým videl zmysel toho, a vedel som, že som chcel vykonať a vykonal všetko preto, len nie každý má také zmýšľanie.
Lenže som si uvedomil jednu vec. Zlomilo ma to, alebo len zohlo?
Tí ktorí pracujú v strojárstve a podobne, alebo poľnohospodárstve, vedia, že klas je dozretý správne vtedy, keď pod ťarchou klasu so zrnami sa zohne k zemi. Vtedy je vhodný na odber a spracovanie. Takto sme sa to ako aj mnohé inšie potrebné veci učili na strednej.... úžasná škola.
Čo tým chcem povedať? Ak si to v živote dáme do súvisu... mnohokrát sa nám stáva, že naše úspechy nevidíme, a sú zastreté našimi bolesťami a neúspechmi. Lenže práve vtedy sme silní, keď sme slabí a máme kopec prekážok, pretože ich riešenie potrebuje dávku poriadnej odvahy. Mnohokrát pri riešení ich máme zlý pocit, depresívny, pripadáme si naničhodní. Je to preto, lebo človek nevidí hneď účinok svojho namáhania.
Nič sa nedeje! Mylne sa nazdávame, že keď sa čosi nevydarí, že sa to nevydarí len nám! Že všetci naokolo sú bezchybní, nič im nechýba, krásne zarábajú, plne sa adaptovali na nové prostredie, a môžeme ďalej menovať.... Bodaj by to tak bolo... každému to prajem... Ja som k tomu ešte zatiaľ nedozrel...
Dajme si otázku. Kto vládze viac. Ten, ktorému všetko ale všetko ide bez problémov, ukazuje nám jeho úspechy, jeho krásne výplaty, škodoradostne sa na nás usmieva a naoko nás povzbudzuje aby sme sa mali aj my tak dobre ako on, ak budeme plniť to, čo nám povie?
Viacerí nás o tomto presviedčajú, ale ako som povedal minule, každý máme svoju cestu. Nie každý je Ing, učiteľ, právnik... nie každý. Možno nie každý má akokeby dané to, že sa ožení, vydá, že bude mať krásnu rodinu a podobne. Všetkým to prajem, lebo je to veľmi vzácne v dnešnej dobe, ak ktosi chce utvoriť rodinu, pretože trend v súčasnosti je presne opačný. Dieťa mladí vylučujú, odkladajú na neskoršie, neuvedomujúc si, že nie muž a žena sú pánmi nad odovzdaním života, ale ktosi iný. To nie je len zbožné prianie kresťanských pisateľov, hoci v jednom im to trochu aj vytýkam, že pri svojich úvahách častokrát nie sú dôslední, načrtnú síce tému, povenujú sa jej z toho teologického chápania, to čo je čosi naučené, ale to osobné, to citové, čo je vlastné každému z nás, len to treba objaviť ide trochu bokom.
Nie je to automatické, a to v mnohých z nás vyvoláva rôzne otázky, na ktoré nevieme odpovedať. Azda poznáte tú vetu, kde človek chce utvoriť vzťah a vytvoriť rodinu, že .... človek sa nebojí otázky, ale skôr odpovede... teda či bude ochota z tej druhej strany.
Aj to je jedna z bolestí a ťarchy v súčasných vzťahov. A to možno preto, lebo mladí kadečo skúšajú, ale nemyslia na vytvorenie rodiny, kde človek preberá vážnosť situácie a cíti zodpovednosť.
Záverom asi toľko. Nie každého zohlo na kolená nepriazeň osudu, nie všetci dokážu vyroniť slzy, nie všetci vnímajú chvenie srdca. Povzbudzujem všetkých, že myslím na vás, a teším sa, ak takto na nete svojimi virtuálnymi priateľstvami dokážeme tvoriť duchovnú jednotu, aj keď takto na diaľku, a tiež ak hocičo potrebujete, môžete sa na mňa takto kedykoľvek obrátiť.
Prajem veľa lásky, milostí a uisťujem vás o tom v mojich myšlienkach.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár