V živote zažívame množstvo situácii, udalostí, niekedy zhodou okolností najčastejšie sú to azda aj náhodné situácie, ktoré celkom isto nám v niečom zlepšujú život, a tak nám výrazne pomáhajú v akejsi kvalite života. Je veľmi ťažko definovať tento pojem kvalita života, ako som spomenul tento pojem v predchádzajúcej vete. Každému totiž vyhovuje niečo inšie.

Dostávame sa do bodu, kedy niečo považujeme za cieľ v našom živote, a za prostriedky. Dobre vieme, aký je medzi nimi rozdiel, a niekedy je teda, by som to povedal, žiaľ, veľmi ťažko definovateľné, čo je cieľ v živote, a čo je akási cesta za cieľom. Napríklad v tom zmysle, že celý život sa za niečím nepredstaviteľným častokrát naháňame, a popritom to v podstate ani nechceme. Teda sa dostaneme do bodu, kedy jednoducho stratíme akúkoľvek motiváciu ďalej pracovať buď na sebe, alebo pracovať naozaj na akomsi nazvem to tvorení dobra, mať zmysel života, kde sa budeme cítiť šťastní. Existuje ale naozaj dokonalé šťastie?

Už som to v ktoromsi mojom článku sa zamyslel či existuje dokonalé šťastie, ale čím viac som nad tým uvažoval, tým viacej som v rozpakoch. Pretože naozajstné dokonalé šťastie tu na zemi pravdepodobne nikdy neobsiahneme, pretože sme limitovaní, akosi ohraničení teda nejakymi pravidlami, či už teda písanými, alebo nepísanými. Tie pravidlá majú teda akési ohraničenie.

Nechcem chodiť okolo horúcej kaše a preto sa prakticky, nie rečníckou otázkou spýtame, či nám čosi materiálne naozaj zlepšuje život.

V istej ankete som čítal filozofické zamyslenie, že aký život by sme zvolili. Vyhrali by sme napríklad milión eur, ale boli by sme celý život sami. Reálne by sme si ich vedeli užiť, avšak zaspávali alebo vstávali by sme neustále s myšlienkou ohľadom cieľu nášho života, že kam smerujeme. Alebo ostaneme napríklad chudobní, ale nie v našom štandarte ktorý nateraz praktizujeme. Že teda v ktorom bode a prečo by sme sa mali rozhodnúť pre jednu z týchto možností. Odpoveď nie je celkom jednoduchá, pretože prirodzene človek, za normálnych okolností túži po akejsi zmene, vyjsť proste z daného stereotypu, ktorý celkom isto postupom času nás jednoducho ničí. Zostávame proste na jednom mieste, ale jednoducho nie sme schopní spraviť samostatne nejaký krok vpred. Aj by sme chceli, ale aj nevieme, alebo jednoduchšie povedané, nemáme tie možnosti, že ako. Ako začať, ten prvý krok.

Áno, prirodzene každý bez akýchkoľvek skúseností by si zvolili milión eur, ale naozaj som aj ja zistil, že síce zarobím veļmi veľa, ale nie som naozaj šťastný, pretože ešte niečo mi chýba, čo ale nateraz neviem celkom vykonať a zrealizovať. Že teda ako si zlepšiť život keď cítime, že sme akosi zamotaní v nejakom stereotype, ktorý nás postupom času ničí. Nikdy v takejto možnosti nebudeme dokonale šťastní. 

Písmo mi hovorí, že tí čo bežia na štadióne bežia síce všetci, ale jeden z nich iba dosiahne víťazný veniec, víťazstvo. Ba dokonca nás nabáda, aby sme bežali tak, aby sme sa ho zmocnili. Pretože každý závodí a každý chce získať akýsi veniec. Jeden porušiteľný, a druhý zas ten naopak neporušiteľný, čo teda priamo v duchovnej kresťanskej terminológii znamená večnosť v Bohu, a v dokonalom šťastí prostredníctvom modlitby a vedení kresťanského života vprostred marazmu, okov, pút tohoto sveta, kde naozaj ako to zakusujem aj ja sme vystavení rozličným skúškam, kde sa skúma, skúša moje vnútorné odhodlanie a presvedčenie, ktoré teda môže byť trvalé, alebo krátkodobé.

Záverom poviem toľkoto. Naozaj musíme hľadať zlatú strednú cestu, aby človek si najprv získal, potom osvojil, neskor zachoval zdravý nadhľad, a byť stále, ako sa hovorí nad vecou, o čo sa neustále pokúšam, a vidím ako sa naozaj dá v tomto napredovať a rásť. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár