Tematicky a obsahovo síce nenadviažem na môj predchádzajúci článok, avšak budem nateraz v tomto článku reagovať na jednu anketu, ktorú som si teraz prečítal v jednom fóre, a preto sa posnažím ku nej napísať komentár. Celkom dobrá anketa, ale naozaj napísať jednoslovný koment mi nepripadá akési správne, a preto sa pokúsim napísať môj vlastný pohľad. Jedná sa teda o to, či teda dôverovali by ste človeku, o ktorom viete, že mení názory v zásadných veciach zo dňa na deň?

Nie som si presne istý, či naozaj v takejto forme, ako je to písané, je to naozaj myslené, a či naozaj to v realite všedných dní sa to vlastne dá uskutočniť. O čo teda ide sa pokúsim teda vyjadriť v riadkoch nižšie.

Azda nikomu, alebo málokomu je neznámy pojem dynamizmus. Je to dej, kde sa neustále čosi mení, a teda nič v ňom neostáva konštantné, nemenné. Vždy som napríklad naozaj v matematike obdivoval, ako je možné, že niečo je naozaj akosi matematicky vyjadrené úplne presne. Že teda matematika je presná veda. Presne je vyjadrené čosi umocnené na entú, presne je vypočítané miesta za desatinnou čiarkou, presne je vypočítaný akýsi vzorec, ktorý vo výsledku, ako teda spomínam, má nekonečné množstvo čísel za desatinnou čiarkou. Teda ako je to možné. A teda či to naozaj možné je. Asi to naozaj je možné, keď to existuje, len dopracovanie sa k istému výsledku je potrebné vedecké bádanie.

Vystanoví mi teda otázka, mám sa pridržiavať akýchsi konštánt, alebo mám dbať o akýsi dynamizmus. Niekomu nevyhovuje vyslovene situácia, kedy sa musí v niečom stále podriadiť, a dáva prednosť vlastnej aktivite, vlastnej kreativite, pred nejakým tradičným, bežne zaužívaným, navyše monotónnym a nekonečne nudným, bez akejkoľvek nielenže fantázie, ale bez akéhokoľvek prvku kreatívneho, originálneho myslenia. 

Je určite pre niekoho pohodlnejšie držať sa akýchsi schém, kde človek chce dbať na poriadok, a v rozličných oblastiach života sa snažiť riadiť čo najlepšie, najspravodlivejšie, najpravdivejšie, najpresnejšie. Toto sú síce megalománske pojmy, ale otázka, či naozaj sa niečo dokáže vytvoriť v takej požadovanej kvalite, v akej sa to naozaj na verejnosti prezentuje. Ale možno ani nemá záujem držať sa toho, čo som práve vymenoval, ale potrebuje to skôr ako nejakú zámienku na niečo, čo chce osobne dosiahnuť. Či je to osobný karierizmus, alebo to naozaj môže pomôcť ku všeobecnému dobru, to ťažko môžeme tento takpovediac maskovaný mechanizmus odhaliť.

Avšak dobre vieme, že človek má tendenciu pred ostatnými vyzerať čo najlepšie, a preto vymýšľa rôzne spôsoby, ako napríklad čo najlepšie zapôsobiť, zaimponovať komusi, na kom mu záleží. Prirodzene, budovanie svojho kreditu, ukázania sa v dobrom svetle, človeku môže častokrát naozaj napomôcť, pretože predsa prezentuje svoje dobré vlastnosti, ktoré tak či tak, konieckoncov prispejú k budovaniu dobrých medziľudských vzťahov, naozaj veľmi potrebných. A možno mu ani na tom ani tak veľmi nezáleží, ale záleží mu skôr na dosahovanie dobrého imidžu pred ostatnými. V podstate to robíme takto všetci bez výnimky, pretože tu nejde len o to, aby sme sa mali pudovo dobre, ale o to, že človek prirodzene potrebuje cítiť, že je akýsi pre niekoho dôležitý, že niečo znamená pre tento svet. 

Záverom v tomto a poslednom odseku vyjadrím ešte niečo. Že teda sme celkom isto dôležití so všetkými úlohami a funkciami možno aj s tými najmenšími. To samozrejme neznamená, že všetci potrebujeme byť stredobodom, v akomsi centre diania pozornosti.

Záleží v takej miere, aby to bolo ale vyhovujúce, a výhodné napríklad pre neho samého, na dosiahnutie nejakého vytýčeného cieľa. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár