Častokrát v rôznych periodikách v novinách, časopisoch a podobne, máme kolónku horoskopy, pravdepodobne pre ľudí, ktorí sú trochu mentálne nie dobre vybavení, a na veľmi nízkej úrovni. Napísal som to preto, pretože veľa ľudí prostredníctvom nekalých praktík, ktoré sú ale dobre overené možno po stránke akéhosi biznisu, možno úmyselne manipulované s človekom, pravdepodobne teda toto všetko dobre vynáša.
A teda niekto sa možno aj vyžíva, keď teda ten dotyčný príde napríklad so strachom s prosbou o pomoc. So strachom o prosbou o pomoc, či mu teda dotyčný v niečom nepomôže. Či mu nepomôže s niečím, v čom mu logicky nemôže pomôcť, ale on možno v tom vidí akúsi logiku, kde ju možno už iní nevidia, a kde ona v podstate vôbec neexistuje. Toto by som povedal, že je viera na sto percent, aj keď pochopiteľne to vnímam z celkom iného uhla pohľadu, nie viera v Boha, ale viera v niečo, čo sa dá napraviť tak, že tomu už aj ten dotyčný človek nerozumie, neverí, a možno ani nechce, len čosi skúša, čo by predsa len mohlo byť. O čo teda ide približne.
Nesystematickosť v rozhodovaní sa práve podpísala na paranoidných predstavách o reálnosti vo svete, jeho zákonitostí, zákonitostí prírody, zákonitostí Písma Svätého, naplnenie jeho Pravdy, ktorou je celkom isto Ježiš Kristus, biblia ako kniha, najčítanješia, ktorá je samozrejme akosi najviac dávana do centra pozornosti, o ktorej sa vedú rôzne odborné, alebo neodborné polemiky, a ktorá viac menej otvára človeku priestor vnímať veci trochu inšie, než sme zvyknutí materialistickým pohľadom. Otvára pohľad, ktorý jednak prekračuje akékoľvek logické myslenie, a predsa je všetko logické, predsa je všetko pravdivé, nikde neklame a neodporuje si, a predsa ako pevne verím, Boh nám všetko vysvetlí vo večnosti, kde by mala nastať práve tá dokonalá jednota.
Existuje teda osud, a dá sa ho akokeby prelomiť? A prečo by sme sa mali zaoberať touto tematikou? Na viacerých fórách som sa dočítal kadečo. Jedno je isté. Človek tak má vnímať predovšetkým realitu tohoto života, že proste vie, že mnohé situácie sú akosi kontinuálne a logicky prepojené, a že to, čo niekto vníma ako osud, niekto vníma ako prirodzenosť života, realita, ktorá proste nastala, a ktorej sa chtiac nechtiac nijako nevyhneme, proste je to tak, ako sa to celé stalo, ako sa to deje. To, čo sa udeje, nevie nikto z nás dopredu povedať.
Niektorí ľudia majú dar niečo napríklad dopredu vidieť, alebo predvídať. Aj voči tomuto som trochu skeptický, aj keď aj v súčasnosti určite je medzi nami, možno aj tu zopár ľudí, ktorým sa v krátkom časovom horizonte čosi zazdalo, že niečo sa asi stane. Nie v zmysle, že vonku sa zatiahla obloha, a o desať minút začne pršať.
To sú prírodné zákonitosti, na ktoré človek príde pozorovaním a životnou skúsenosťou a podobne, ale proste nejakou predtuchou a intuíciou, ktorí majú niektorí azda nadpriemerne vyvinutú, čo celkom uznávam.
Navzdory všetkému záverom by som chcel napísať jedno. Nech je ako chce, ostaňme tými, čím sme, nesnažme sa nikoho ako tak napodobňovať, a kopírovať, a všetko sa vyvinie správnou cestou, kde azda čas nám ukáže, prečo sa niečo napríklad muselo stať, a prečo sa to stalo, poprípade prečo sa to nestalo. Toľko môj (kritický) komentár.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár