Pridávam opätovne blog, ktorý som pridal ako komentár ku jednému článku, ktorý nechcem nijako nedajbože vysmievať, len je to môj názor, nič viac.

Ubližovať niekomu, že mu neopätuješ lásku. Akú máš lásku na mysli? Pokiaľ nie si v manželstve, a muž ťa nepodvádza, nikdy nejde o nič. Vlastne vtedy sa nedeje nič, lebo nič ťa k tomu dotyčnému nezaväzuje, niet tam nijakého zväzku, a kde niet zväzku, sľubu, alebo záväzku, tam niet nijakej zodpovednosti, alebo vernosti, alebo slobode a podobne, pretože, stále si slobodná. Ďalej.

Myslím si, že takí ateisti sú v niektorých prípadoch dosť potrestaní práve okolnosťami, ktoré si privodili sami. Ja ako kresťan, hoci mam živú povahu, dokážem sa oprieť o Boha pri nejakých vážnych okolnostiach. Modlím sa proste za nejaký úmysel, aby som aj niečo príjemné, alebo nepríjemné vedel prijať.
A to je dôležité. Pretože vnímam aj na sebe, že život proste nie je jednoduchý, a treba si prejsť proste viacerými prekážkami, kde vlastne mnohí ľudia nedobrovoľne končia, lebo ďalej nevedia, ako ísť.

Napríklad pri udalostiach, kde už nič nezmôžem. ale tu ateista práveže zlyháva. Uvediem banálny príklad. Ako ateista nevieš odpovedať, aký zmysel má život narodeného s ťažkým mentálnym a zdravotným postihnutím. Ako veriaci z hľadiska ošetrovania ti to neviem povedať. lebo som ich ošetroval v ústave (pracoval som tam) bola to teda moja práca, mal som tú prácu aj celkovo rád, to nemôžem poprieť, celkom som si ju obľúbil. 

Hľadel som na nich ako na deti, ktoré neužívajú rozum. To je jedna definícia týchto osôb. Ale ako ateista by som to nemohol robiť, (logicky) pretože nie sú v živote užitoční. Teda podľa ateistov, ak sa nemýlim. Doslova v ničom. Toto je stav, kedy ako materialista ateista (nemusíš to byť samozrejme konkrétne ty, aby sme sa nezamotali zas) nevieš odpovedať. 

Ďalšia vec. Ja ako kresťan ti poviem, že moja viera mi určite dáva zmysel a nejaký ten smer, oporný bod do môjho života. Ty sa mi vysmeješ, lebo Boh neexistuje, a verím v imaginárneho Boha. Oukej. Ty mi povieš, že tvoja frajerka alebo žena je zmyslom tvojho života. Ja sa ti vysmejem, lebo je to klamstvo a vieš prečo? Ty svoju frajerku sice vnímaš reálne zmyslami, to nepopieram, ale ona tu zajtra nebude možno(odcestuje, ochorie, zomrie, ujde od teba, preruší kontakt, rozídete sa a podobne. Menoval som teraz možné atribúty, s ktorými sa stretávaš v živote) potom kto je viac naivný? Ako mi potom vysvetlíš ten zástup veriacich, kňazov, reholných sestier, radových občanov, ktorí pre vieru v Boha znášali 40 ročný útlak od komunistov.

Ak komunisti tvrdili, na základe svojich tvrdení, ktoré vtĺkali do hláv druhých ľudí, že Boh neexistuje, a razili teda ateistickú teóriu, ale prenasledovali kresťanov pre ich vieru, tak potom trpeli vážnou psychickou poruchou. 

Pretože keď mi budeš tvrdiť, že veríš v hinduistického boha, ja v neho neverím, to je v poriadku, lebo som kresťan, a ani sa nezaoberám inými náboženstvami, ale.... ale rozdiel je v tom, že ja odsudzovať ťa za to nebudem, lebo je to tvoja viera, a ako si ku nej prišiel to neviem, a ak mi reálne nerobíš zle, prenasledovať ťa nebudem. 

Nedáva to proste logiku, aby som ťa prenasledoval za niečo, o čom som ja skalopevne, a to chcem zdôrazniť skalopevne presvedčený, že to neexistuje. Maximálne ťa budem považovať právom za v niečom mne odlišného, ale tam to proste končí. To isté sa dialo aj v dobe rímskeho imperia. ani kresťanov prichádzajúcich od Palestíny si spočiaku nik nevšímal. Problém bolo, keď sa začali šíriť, prišli do Ríma. Následne choromyselný cisár rimanov, nero, podpálil r. 64 Rím, a vinu zvalil na kresťanov. Prečo to robil? Veď ak Boh neexistuje, nemá sa čoho báť?

Čo dodať ešte na záver. Na margo tohoto všetkého, čo som napísal, zmysel kresťanskej viery je jedine láska, ktorú si ľudia majú dennodenne preukazovať. Kto toto nepochopil, nepochopil ten v podstate nič. Ako si teda ľudia majú tú lásku prejavovať? Predsa v konkrétnych činoch, skutkoch, preukazovaní dobra, hľadaní spoločného cieľa, dvíhanie ľudí zdola smerom nahor, priniesť pozitívne myslenie, a odohnať všetko negatívne, čo nás predsa môže nejko zaťažovať. Nie v podobne nejakých nakreslených srdiečok a podobne, ale v podobe skutkov, aby sme sa skutočne podobali na Ježiša Krista, 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár