Ako sa teda pokúsim spomenúť, tento týždeň, hoci bol veľmi hektický, a dosť som bol pracovne vyťažený, našiel som si čas, aby som pouvažoval na istými spojitosťami v živote, a opätovne som prišiel na niekoľko zaujímavostí, o ktoré by som sa teda chcel primerane podeliť.
Ako som spomenul v predchádzajúcom blogu s týmto názvom, a taktiež v jednom článku kde sa zamýšľam, že či naozaj má všetko zmysel, napadlo ma niekoľko súvislostí. Ak sa prejdeme napríklad prírodou, máme na strome mach, ktorý bezpochyby značí miesto, kde je sever. podobne je to aj v živote.
Mnohí sa púšťajú bez akéhokoľvek bližšieho rozmýšľania smerom dopredu, než by si poriadne premysleli, či na to majú alebo nie. Veľa ľudí prirodzene odrádza na nejakej práci napríklad akási neodbornosť. Myslia si, že keď niečo nevedia na začiatku, inšie to nebude ani v budúcom čase. Je to zlé, pretože niekedy sa rozhodujeme na základe akejsi momentálnej situácii, kedy to sami pre seba si vyhodnotíme, či niečo vieme, alebo nie. Bojíme sa akosi vstúpiť napríklad do rizika, že čo keď nebudeme úspešní, ale úspech je niekedy naozaj začať, to je prvá fáza.
A niekedy je aj lepšie, že človek sa do niečoho pustí čím skorej, tým lepšie. Niekedy je aj lepšie, že človek veľmi nerozmýšľa, ale netýka sa to všetkých nás rovnako, pretože každý máme iné pristupovanie a iné zmýšľanie.
Práve našim problémom je, že na všetko dávame prednosť ostatným, než by sme mali pozerať na seba. Je to ešte celkom prirodzené, a akosi to patrí napríklad k istému bontónu, pravidlám slušného správania, ktoré už nie každý napríklad chápe, a vysvetľujeme si to po svojom, berieme to skôr individuálne, než by to malo znieť ako všeobecne zaužívaná norma. Práve tu je riziko, že pokiaľ to všetci pochopíme po svojom, nastane nejdenota a s tým rozdelenie.
Je to celkom isto spôsobené aj tým, že nechceme a nemáme radi, kedy všetko by sme mali brať akosi v egoistickom ponímaní, že sa len pozerať sami na seba, len všetko podľa nás, a okolie si nevšimnúť, hoci niekedy je to azda jeden z tých lepších spôsobov, ako si udržať takú prirodzenú harmóniu v sebe. Zdravý egoizmus ešte nikomu nezaškodil.
Radím sa jednou myšlienkou. Kto nevie, ako je to dopriať si niečo dobré sám pre seba, pravdepodobne len ťažko pochopí, že raz sa možno bude musieť s niečím, na čom mu záleží rozdeliť, možno aj nerovným dielom, a pre jeho pochopenie to už bude mať inú kvalitu. Prečo to spomínam? Pretože veľa ľudí sa napríklad stará do druhých, a poskytuje im nejaké rady, ale pritom si sami nevedia pomôcť. Je preto ale zaujímavé, ako človek v tomto na konanie takéhoto čosi môže mať motiváciu. Hovorím, spomínam to preto, pretože toto je vlastné nám všetkým bez rozdielu.
Radíme sa napríklad, ako sa obliecť, a pôsobíme dosť kŕčovito v obave, čo kto povie napríklad na nás. Už sa nedokážeme povzniesť nad niektorými menej príjemnými, nepríjemnými záležitosťami, a obyčajne tá akosi ozvena v nás rezonuje o trochu dlhšie, než by sme si to sami želali, a niekedy nevieme sa jej akosi zbaviť, proste to nejde.
Záverom ešte vyjadrím teraz v krákosti. Práve toto spôsobuje, že sa nimi zaoberáme, a oni nám určujú smer v živote, práve tieto toxické látky, ktoré nasávame do nás z okolia. Presne, ako spomínam, je to s machom. Mach je v podstate parazit zachytený na kôre stromu, ktorý teda parazituje, žije na úkor tela hostiteľa. Saje z neho potrebné živiny, ktoré síce vyživujú jeho, ale tá výživa je viac menej parazitická, teda je to tvorba nezdravých všetkých procesov, ktoré spôsobujú pomalé odumieranie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár