Chcem sa ešte v mojom deviatom blogu v poradí vyjadriť na myšlienku, kde som písal, že ľudské vzťahy sú vraj obmedzujúce, pretože sa musia prispôsobovať určitým zaužívaným písaným alebo nepísaným normám a pravidlám. Čo teda ešte by som k tomu napísal. 

Vystanoví mi nateraz teda ďalšia otázka, kde by sme dospeli, keby sme nemali pravidlá, nejaké reguly, podľa ktorých by sme sa teda mali alebo nemali riadiť. Ako to potom je? Kde nastáva plný zmysel napríklad slobody, a či si to celkom správne vysvetľujeme tento pojem ako celok.

V jednom článku som spomenul hypotézu, akýsi predpoklad, či teda je užitočné sa obmedzovať, a samozrejme môžem to preklenúť myšlienkou, ktorú som nadhodil po deviaty krát v úvode tohoto článku. Priznám sa, že je to príliš azda komplikované, ale má celkom isto zmysel sa týmto zaoberať.

Vieme dobre, že tento svet nám ponúka takmer neobmedzené možnosti. Možno sa to zdá ako celkom lákavá a výhodná ponuka. Veď kto by teda nechcel niečo požívať neobmedzene. Máme napríklad, ak by som spomenul, neobmedzené dáta, balík kadejakých služieb, ktoré samozrejme veľmi výrazne zasahujú do nášho života, a takto priamo či nepriamo ho ovplyvňujú. Uvažujeme, či sa to oplatí, čo tým získame, alebo naopak, čo tým stratíme. Nemôžem povedať, že je to negatívne, pretože keď porovnám možnosti možno spred desiatich rokov a dám do porovnania teda súčasnosť, musím poznamenať, že naozaj sme sa posunuli v multimediálnej technike výrazne dopredu. Akurát sa mi nepáčia niektoré nové novodobé dizajny automobilov, kde by som povedal, že je lepšie prepracovať radšej vnútro, interiér, ako dbať na vonkajší vzhľad a celkovú úpravu nejaké faceliftovania podľa mňa veľmi ani nemajú okrem marketingového efektu nejaký veľký význam, hoci aj dizajn je celkom pochopiteľne potrebný.

A tak sa prispôsobujeme chtiac nechtiac tomu, čo možno ani tak vôbec nepotrebujeme, ale chceme to vlastniť za každú cenu, lebo je to moderné.

Dá sa povedať, a o tomto sú nekonečné dohady a debaty, ktoré teda by sme mohli viesť, že človek čím viacej má možností, tým viacej sa zatvára pred ostatnými. Zatvára sa pred ostatnými, a vytvára si svoj vlastný svet v ktorom existuje. Je paradoxné, že mnohé tieto skutočnosti, ktoré som vymenoval, prvotne majú slúžiť k tomu, aby ľudí spájalo, ale miesto toho ľudí obmedzuje.

Telefón ako taký je predsa na to, aby sme sa spojili s človekom, ktorý je v takej vzdialenosti, že je nemožné s ním nadviazať osobný konakt dá sa povedať bezprostredne.

Prílišná sloboda a vyzdvihovanie voľnosti pred niektorými normami a pravidlami spôsobuje určitú dezorientáciu v priestore a čase. Celkom logicky.

Človek, ktorý nemá niečo zaužívané, nejaký harmonogram, ktorého sa drží, obyčajne nevie presne využiť efektívne voľný alebo pracovný čas, teda čas na strávenie vykonávania toho, čo by som mal robiť. Na druhej strane možno máme v porovnaní aj extrém, kedy človek dokáže robiť niekoľko vecí naraz, napríklad robiť nejakú prácu na počítači napríklad vo worde, alebo exceli, pritom mať otvorené niekoľko internetových stránok, okien, a mať všetko v podstate pod kontrolou, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako nemožné, keby sme sa presunuli v myslení možno o niekoľko rokov dozadu, ale dnes predsa vieme, že je to možné, a dá sa to hravo zvládnuť.

Keby sme si nedohodli presne stanovený čas napríklad na nejaké stretnutie, ale povieme, že veď predsa sa niekedy ešte stretneme, ale pritom chceme riešiť individuálne niektoré dôležité témy, ktoré sa týkajú napríklad našej práce, a mohli by sme takto menovať ešte ďalej, k ničom by nedošlo. Pretože je to neurčité. Mnohí si myslia že sloboda v akomsi rozhodovaní spočíva len v samostatnom uvažovaní, do ktorého nemôže vniknúť nijaký zásah z okolitého prostredia, nijaká forma, niečo, čo by ho možno spresnilo, alebo definovalo, pretože takto by pôsobilo možno deštrukčne, pričom opak je pravda. 

Záverom poviem toľko, že všetko má mať svoje medze, svoje hranice, svoje predpisy, ktoré slúžia na to, aby človek naozaj tvoril nejakú jednotu, aby mal pocit slobody v tom čo robí, a necítil sa nikým a ničím obmedzovaný. Ďalej, poza ktoré by sa nemalo zachádzať práve kôli tomu, aby sme nenarušili nejakým spôsobom integritu druhej strany, a aby sme zachovali v každom prípade akúsi nedotknuteľnosť osoby pri nás.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár