Dobre vieme, ako v podstate nemáme radi, keď niečo musíme vykonať z povinnosti. Nejedná sa o vykonanie práce v práci, keď človek ju musí vykonať.
Dnes by som sa dotkol hlavnej idey, myšlienky, či dokážeme nájsť pravú nefalšovanú slobodu aj v plnení povinností, kedy ako spomínam, musíme sa kadečomu prispôsobiť. Väčšina sa dokáže prispôsoboť, ale nedokáže sa s ideou tej tematiky vlastne vôbec stotožniť. Nič sa nedeje, keď to človek zažíva na pracovisku. Väčšinou sa môžu upevniť vzťahy, ale na druhej strane v ľuďoch vyslovene musí panovať akási jednota názorov, celková súhra, spoločný pohľad na vec, vedieť sa samozrejme dohodnúť, prípadne v niečom ustúpiť, alebo práve naopak v niečom pritvrdiť. Avšak musí naozaj panovať akási jednota?
Nie som si istý, či chápeme primeraným spôsobom pojem o pravej slobode. Práve keď ľudské vzťahy sú v istom momente v kritickom bode, ak vnímame ich obmedzenie, ktoré priamo zasahuje a je v priamom rozpore s našim vedomím, konaním, s tým, čo si vlastne myslíme. Keď niekto potrebuje byť samostatný v takom meradle, že už pomaly odmieta práce na pozícii podriadeného, možno najnižšieho pracovníka, od ktorého v danej práci aj tak nič nezáleží.
Predsa nastane situácia, kedy človek tvorí jednotu, ale po čase je užitočné, kedy sa ich cesty akosi prirodzene rozdelia. Mnohí si nevedia práve toto rozhodujúce obdobie dosť ľahko predstaviť. Napríklad je to vtedy, pokiaľ sa chcem napríklad akokeby osamostatniť, čo riešia mnohí, a nevedia, kedy je ten správny čas. Ja som v mojich 19 rokov odišiel, a bolo mi veľmi dobre, hoci niekedy som mal obdobie, kedy som rozmýšlal, či som spravil dobre, či som sa neunáhlil. Problémom mnohých je neschopnosť robiť radikálne rozhodnutia a prijať aj zodpovednosť za ne. Prejavuje sa to tak, že človek azda aj odíde za hlasom svojho srdca kdesi, kde ho to láka, avšak veľmi ľahko odhalí mnohé nastrahy a nebezpečenstvá, ktoré na neho môžu doliehať, čo sa prejaví azda negatívnym, skeptickým pohľadom aj napriek tomu, že čosi úspešne buduje, hoci tá cesta nie je ľahká. Mnohí sa boja o tomto probléme akosi prehovoriť, pretože viacerí riešia len vidinu akéhosi väčšieho zárobku, pomerne ľahšiemu spôsobu života, časom možno luxusnejšiemu, aké by trebárs nenažil, keby neopustil razantne dvere svojho domu, samozrejme toto je jeden uhol pohľadu, nehovkrím teraz, že to platí pre všetkých za rovnakých podmienok.
Ako príklad by som uviedol stať z písma svätého, kde Pán Ježiš vyslal učeníkov do sveta s tým, že majú ísť do celého sveta, učiť všetky národy, krstiť ich a v podstate všade ohlasovať vieru. Samozrejme ak to posudzujem z biblického hľadiska bolo to to najlepšie. Ak sa vrátim k pôvodnej myšlienke, dokázali by sme sa s určitými ľuďmi rozdeliť napriek tomu, že plníme jednu a tú istú úlohu? Keď si tak vezmeme toto bola podstata ich misijnej práce, ktorá prirodzene trvá do dnešného dňa, a bude trvať do konca vekov, pretože toto je božia vôľa a zámer vo svete.
Ako to prekleniem do idey tohoto článku. Sú situácie, kedy sa musíme s kýmsi rozísť, oddeliť, rozdeliť, i keď nám to nedáva akékoľvek logické opodstatnenie, ba práve naopak, vynára sa nám pomerne množstvo nezodpovedaných, zvláštnych otázok, ktorých znenie, a najmä prípadné odpovede dosť bolia. Niekto môže povedať, že predsa dáko bolo dáko bude. A práve v tej samote človek pochopí, že sa už naozaj musel akosi prirodzene od kohosi odčleniť, aby naplnil akési predpoklady a očakávania. A človeka bolí nad týmto kedysi uvažovať. Ešte horšie je, keď už sa čím skôr musíme rozhodnúť, a človek si nevie dobre zvoliť smer.
Či je toto len o akomsi uhle pohľadu, ťažko na to hľadať primerane správnu odpoveď. Nevieme nájsť zmysel predovšetkým našim nedokonalostiam, kedy sa majú naozaj akosi v realite otestovať, či teda to dokáže priniesť dobré ovocie a požadovaný efekt. Vystanoví mi otázka, ktorá ma práve teraz napadla ktorou teda jednak uzatvorím tento blog, a teda, nad ktorou sa zamyslím v mojom novom článku, a tá znie takto. Majú zmysel naše nedokonalosti?
Záverom mi napadla jedna pekná pieseň. Čo život rozdelí, smrť spojí naveky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár