Znamená byť šťastným len čistý sentiment? III

Moju tretiu tému na písanie tejto problematiky by som veľmi rád doplnil jedným citátom, nepamätám sa presne, kedy a kde som ho zhliadol, ale ma zaujal, a preto ho teraz rád chcem začiatkom tohoto článku citovať. Možno sa eštek nemu vrátim. Svoju cestu k múdrosti môžeme odmerať smútkom, ktorý sme si prešli. Takže takto znie ten citát, a pokúsim sa teda niečo k tomu napísať. 

Jestvuje akási možnosť, že človek, ktorý chce niečo dosiahnuť v živote niečo veľké, čo by mu spôsobovalo potechu, vedome odmieta prejsť si cestu, ktorá pre neho je nepríjemná. Dávam tomu asi toľko, že človek je viac menej rozmaznaný, a nechce zažiť čosi strastiplné, hoci to bude len na krátku chvíľu. Úplne chápem, že človek pre svoje osobné šťastie musí aj niečo obetovať, a nie vždy to bude príjemné, niekedy to bude bolieť.

Nie jeden krát sa ale často stáva, že tá chvíľková bolesť spôsobí akýsi podstatný prerod, transformáciu ľudskej osobnosti. To znamená, že človeka síce niečo zasiahne, ale potom ho dá do akejsi polohy, v ktorej ešte nikdy nebol. A minulosť opätovne si už nechce pripúšťať. 

Čítal som raz také zamyslenie, že niekedy človek by mal byť vďačný niektorým ranám v živote, pretože tie práve ho naučili, že na to, aby človek pochopil podstatu šťastia, je potrebné prežiť najhlbšiu bolesť. Tá bolesť, ktorá zrazí človeka možno k zemi. Ak by sme to mali možno matematicky vyjadriť, pozrieme si krivku roviny y a roviny x, označíme si v strede nula, a začíname postupne, jeden až po desať, a potom pozorujeme, na čom vlastne sme. Je neuveriteľné, ale práve na banálnych matematických príkladoch si vieme vysvetliť na živote mnohé udalosti, ktoré si vzťahovo vysvetliť nedokážeme, pričom exaktná veda, ako matematika a podobne s tým nemá nič spoločné.

Je ťažké naozaj pomenovať niečo, čo znamená šťastie. Ešte ťažšie, a možno horšie je to vtedy, keď to pre človeka znamená jednak čistý sentiment, alebo tomu nedáva nijakú váhu, aby si to uvedomoval napríklad jeden, alebo druhý v tom vzťahu, v ktorom sa nachádzajú.

Ak som teda načrel túto tému, rád by som zdôraznil len jedno. Byť šťastným a milovať naozaj zachádza poza ľudské myslenie, vnímanie, poza racionálne zmýšľanie, pretože racionálne zmýšľanie je niečo, čo vieme vysvetliť, ale v živote sa nachádza mnoho či už príjemných, alebo nepríjemných absurdít, voči ktorému nevieme podať odpor, alebo ich prijať také aké sú, nevieme sa ich možno účinne zbaviť, alebo práve naopak, človek si niečo stále sprítomňuje, pretože len pokúša akési šťastie.  

Napríklad dnes som si zaumienil, že si spravím cykloturistiku, myslím si že raz som tade prešiel autom, zaujalo ma to, a povedal som si, že musím to preskúmať bicyklom. Ak sa priznám, nedobrovoľne, hoci veľmi rád ťahám, zapol som si pomocný elektro pohon, mám elektrobicykel, pretože bolo veľmi prudké stúpanie a nebol som si istý či to dám. Navyše je to taký terén v doline, ktorý nie je ani extra bezpečný, tak aby sa nič nestalo, trochu som zišiel z bicykla. Poobdivoval som naozaj krásnu prírodu, ktorá sa mi ponúkla ako na dlani, a opätovne som si mohol na niečo nostalgicky spomenúť. Je inak neuveriteľné, ale cestou som našiel úplne nové nepoškodené tričko značky puma. Rozmýšľal som čo s tým, ale som sa na to vykašľal. 

Záverom poviem osobnú skúsenosť. Dnes som prepchával v 30 kubíkovom bazéne odtok, pretože v odtoku bolo príliš veľa bahna. Podarilo sa. trvalo to síce hodnú chvíľu, a to upratovanie naozaj bolo veľké, ale stálo to zato. Ako to chcem dať do súvisu.

Asi v tom zmysle, že byť šťastným prichádza po mnohom utrpení, kde si človek uvedomí svoju neschopnosť, kde človeka zocelí pocit menejcennosti, zocelí ho niečo veľmi ťažké, čím si prešiel, aby napokon zistil, že celé svoje šťastie má jedine vo svojich rukách a je to len uhol pohľadu, ako vníma skutočnosti. Opravdivý silný človek a silná osobnosť sa dokáže usmiať aj vprostred trápenia, pretože veľmi verí. a to konkrétne prežívam momentálne aj ja. Zamyslite sa nad tým.

Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku