Znamená byť šťastným len čistý sentiment? IV

Cítim sa neuveriteľne skvele, napriek tomu, že predvčerom som mal mierne zmiešané pocity, ale myslím si, že v živote, celkovo aj toto patrí. Je normálne, kedy človek sem tam je šťastný, je normálne, kedy človek sa niekedy cíti možno trochu rozhádzane azda viac, ako by to bolo normálne, ale to azda z jediného dôvodu. Aby predsa v tomto stave, ktorý prežíva, našiel predovšetkým samého seba. Ako to myslím vysvetlím v nasledujúcich riadkoch.

Teraz večer napríklad, ako nechválim sa, bol som si zabehať a trénovať na poli, ako to už robím nie jeden deň. Cítim sa neuveriteľne dobre, najmä preto, lebo som dnes prekonal rekord, kedy som spravil 300 klikov, samozrejme na etapy, zajtra sa pokúsim spraviť viac. Nejde mi o to, chcem tým povedať asi toľkoto.

Vytvára to vo mne pocit šťastia. Je to pre mňa niečo, v čom sa cítim dobre, kde sa dokážem oslobodiť proste od všetkých tých negatívnych myšlienok, čo ma napríklad zaťažuje. Že viem, že niečo je proste za mnou, a za mnou to aj ostane. Mnohí máme tendenciu vracať sa práve k nepríjemných, alebo jemne poviem menej príjemným situáciám, pretože to človeka zasiahne najviac. Tam človek nie je šťastný. Môže sa to javiť ako čistý sentiment, teda niečo čo spomínam v nadpise, ako rečnícku otázku, ale naozaj človek si na psychiku a celkovo duchovný život musí dávať pozor. Kto ho podceňuje, ten sa naozaj skoro zbadá, práve preto, lebo to šťastie, to vnútorné, teda to podstatné, je predsa očiam neviditeľné, ako to spomína exupéry, a ako som ten jeho citát už nie jeden krát v mojich článkoch spomínal.

Každý človek predsa prežíva šťastie individuálne. Ako to myslím. Vieme dobre, že to, čo pre mňa znamená vrchol šťastia, pre teba znamená možno ešte len cesta za tým, čo považuješ ty za šťastie. A samozrejme môžeme si to vymeniť, môžeme to porovnať z opačného konca. Každý človek predsa je iný, a skúsenosť predsa hovorí, že nikomu ako tak nevieš vyhovieť. To, čo teda ja považujem za šťastie, niekto môže považovať za sentiment a naopak. V čom vidím problém, alebo nedostatky a o čo ide.

Mnohých ľudí sužuje jedno. Závisť. Napríklad preto, že niekto začal konečne na sebe pracovať. Niekto proste konečne vyšiel zo svojej komfrortnej zóny. To je ešte celkom v poriadku, ale problém je, že ten druhý to ešte nedokázal. Nikdy som nechápal, prečo takýto človek je dosť agresívny na človeka, ktorý za to nemôže. Úplne chápem, že necharakterného, nechcem povedať bezcharakterného sužuje závisť v tej najrozličnejšej a najrozmanitejšej podobe, ako si človek môže len predstaviť. Zažil som to na vlastnej koži, a pre mňa to bol dosť nepríjemný pocit. Napríklad aj preto, lebo som osobne toho človeka veľmi ľutoval. Závisť pochádza ako taká z osobného nedostatku niečoho, čo pozorujem na tom druhom človeku. Taký človek je šťastný, kedy niekomu spraví zle, alebo najrozmanitejším spôsobom sa snaží človeku strpčovať, alebo systematicky ničiť život? Ničiť to, čo je v človeku dobré. Čo človek cíti ako vznešené ideály, ktoré síce sú ideály, ktoré môžu alebo nemusia byť uskutočnené, alebo naplnené, ale každopádne ide o jedno.

Aby človek sa cítil v každom prípade nad vecou. Aby si proste nepripustil niečo, v dôsledku čoho sa dostane pod tlak, a potom aby v niečom podľahol a rezignoval, pretože práve toto je niečo, čo chce nepriateľ.

Pre mňa osobne je to neuveriteľné, ale jedno napríklad ja viem. Že človek sa musí od mnohých vecí doslova vedieť oslobodiť, pretože inak by skončil. Inak by to nepriaznivo by vplývalo celkovo na jeho nervovú sústavu. Morálne, úplne, celkovo. Takýto človek vprostred takejto spoločnosti človek nikdy nebude šťastný.

A možno by aj chcel, ale to nevie. Preto niekedy byť šťastným môže byť len akýsi sentiment, len nejaký pocit, pretože človek, ktorý v niečom možno vyniká, je nie vždy šťastný vprostred danej spoločnosti, kde žije. Kde žije, kde nemôže napríklad naplno rozvinúť predsa svoj talent a tak by chcel. A možno má aj tie najlepšie a najušľachtilejšie  Začal proste na sebe makať, niečo proste robiť pre seba, aby sa celkovo cítil šťastný. Šťastie je široký pojem, a je to veľmi správne. To, čo teda ja považujem ako hovorím za šťastie, niekto považuje za svoju nedokonalosť. V tom zmysle, že každý prežíva šťastie inak.

Niekto je šťastný, keď ten druhý je nešťastný. Dobre vieme, že škodoradosť je síce najlepšia radosť, ale niekto to myslí žiaľ, úprimne. Šťastným byť je niekedy nebezpečná situácia, kedy človek nevníma realitu, a má tendenciu vypnúť, nechať veci plávať, a nechať sa unášať vlastnými predstavami o niečom, čo možno ani neexistuje, ale v ňom to tvorí pocit šťastia. Nech sa vám darí.

Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Patha

    25 ročná žena
    birdz

    aka je tvoja najoblubenejsia poloha?
  2. 2
    Vreskot000

    33 ročný muž

    beh, klikovanie, bicykel a tak