Znamená byť šťastným len čistý sentiment? V

Viem celkom isto, že v minimálne mojom prípade, ak sa pozriem aj ja na seba, som načrtol celkom isto nebezpečnú tematiku. Za zmienku ale stojí minimálne to, že úmyselne som sa jej nevyhol, a práve to chcem zdôrazniť na začiatku. Podliehanie citom, citovým rozpoloženiam a náladám na úkor rozumovej úvahy. Toľko citát z wikipédie, ktorý som chcel nanovo pridať.

Kedysi sa mi stávalo, že hocičo, čo mi spríjemnilo deň som považoval za akési šťastie. Nevedel som to presne definovať, ale všetko sa mi javilo ako niečo mimoriadne dobré, vďaka čomu som sa tešil. Ako som starším, viem isto, že človek v týchto úvahách musí byť trochu opatrní, pretože to, čo dnes považujeme za šťastie, môže znamenať pre niekoho jednak nešťastie, alebo pre toho istého na druhý deň ako niečo, čo by najradšej nestretol nikdy.

Obávam sa preto, že podliehanie citovým pocitom vedie ľudí k nešťastiu. Taký človek v nejakej eufórii a nejakom radostnom ošiali nedokáže napríklad vnímať u niekoho iného vážnosť situácie, ako sa to stalo aj nie jeden krát mne. Kedy som mal pocit, že ten druhý človek sa mi evidentne vysmieva, práve svojím dosiahnutým úspechom. Na jednej strane chcem povedať toľko, že ja som prajný človek za každých okolností. Ako to myslím? 

Doprajem aj mojim nepriateľom, ktorých nemám veľa, ale isto mám. Doprajem im zažiť všetko to, v čom sú šťastní práve preto, aby som sa raz a navždy zbavil akéhosi smútku z toho, keď ti niekto chce privodiť nešťastie a vyžíva sa v tom. Môže to mať celkom isto pasívny priebeh. Čiže ty od nich nezažiješ nič zlé, čo teda by ti mohol nepriateľ spôsobiť, ale životné situácie ktoré sa môžu otočiť v neprospech človeka spôsobujú, že opačná strana sa pozerá na teba povýšenecky, a javí záujem o kontakt s tebou, čo je samozrejme pokrytecké.

Preto byť šťastným môže značiť len sentiment, alebo akúsi falošnú útechu, čo človek v návale eufórii môže prehliadnuť. Človek predsa v tom momente odpustí aj tomu najhoršiemu človeku, ale to všetko len preto, lebo to zlo, ktoré ho stravovalo, a čím sa zaoberal, už nie je viac predmetom jeho záujmu, nepredstavuje to teda jeho stredobod pozornosti. 

Väčšinou človek aj rozumovo potom príde na to, že nebude sa zaoberať niečím, čo ho ranilo, lebo tým si zatieňuje pohľad na hviezdy, ktoré ho robia šťastným, a vďaka čomu je tento svet mnohonásobne krajší, ako som  sa to dozvedel z jedného citátu ešte pred niekoľkými rokmi, a nad ktorým uvažujem podnes.

Človek síce má tendenciu rozumovo hodnotiť rozličné klady a zápory, ale predsa vníma veci pozitívne. S nádejou, že niečo konečne sa pretavilo do úspechu. 

Pravdepodobne aj v duchovnom živote je vidina dosiahnutia večného šťastia tak silná, je to niečo tak nepredstaviteľné, o čom sa zmieňuje samotná biblia, že ani oko nevidelo ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým čo ho milujú, pravdepodobne to šťastie je tak silné z poznania dobra, že človek je schopný v okamihu zabudnúť na všetky príkoria.

Prirovnal by som to k ošiaľu, ako keď tuším piatok niekto vyhral pomerne veľkú sumu peňazí v rádiu, a ja som to tomu človeku v duchu veľmi prial. A to málokto nedokáže, práve preto, lebo pocit šťastia človeka veľmi rýchlo strieda možno s nejakými náladmi hnevu, ktoré majú za príčinu nie raz, čo som aj zažil na vlastnej koži, nepredstaviteľné negatívne reakcie a emócie, ktoré sú, a to musím smutne skonštatovať, na hranici ľudského chápania, logicky, zdravého rozumu, a všetkého, čo si dokážete takto ešte predstaviť.

Záverom by som chcel touto cestou potešiť všetkých tých, ktorí možno v niečo už ani nedúfajú, najmä preto, lebo nie sú sami na to. Chcem potešiť všetkých tých, ktorým možno práve dnes a práve možno v túto chvíľu padla akákoľvek šanca na úspech, a cítia sa možno veľmi skleslí, možno v depresii. Odkaz Ježiša v tomto znie jasne.... "Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (Jn 16:33)




Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku