Chcel by som predsa ešte záverom tohoto sobotného večera čosi pridať, niekoľko mojich zamyslení, v ktorých by som teda chcel pokračovať, a takto nadviazať na môj článok.

Isto neexistuje pravdepodobne človek, ktorý sa v niečom nesklamal. Dával som si niekoľkokrát otázku, prečo človek musí zažívať niektoré tendenčné situácie, takto asi by som to nazval, ktoré ho vedú k akémusi neustálemu posudzovaniu, alebo lepšie povedané vyhodnocovaniu istých životných situácii, v ktorých sa nachádza. Napríklad konkrétne uvediem, ak niekto dostane po dlhšom čase napríklad prácu, ktorá bude veľmi motivujúca, okrem dobrého platu bude napríklad mať aj niektoré ešte v podstate nadštandartné podmienky, ktoré budú mu vlastne priamo zabezpečovať aj určitý životný nadštandart, a niektoré možno ešte exkluzívne výhody, ktoré bude oprávnený napríklad v danej práci čerpať, maž z nich úžitok, a profitovať z toho všetkého.

Avšak častokrát sa stane, že takýto človek časom akoby dosť spohodlnie, možno aj spyšnie, naberie teda nové spôsoby, ktoré mu ešte pred časom boli celkom isto cudzie, a zrazu zo sedliaka sa stane veľký pán, ktorý nevie, kde je sever.

Potom celkom isto prídu možno aj prvé nezdary, s ktorými reálne isto každý počíta, to problém nie je. Lenže nie každý si dokáže pripustiť, že ony reálne aj nastanú. Aj v duchovnom živote je to tak, že sme všetci horliví, a podobne, ale dajme si otázku, do akej doby? Či to teda nie je len do tej doby, pokiaľ nás Pán Boh v niečom nevyskúša, keď možno naozaj máme niečo vydať zo seba, a my nie sme zvyknutí na to, lebo to nie je náš aktuálny štadnart, a museli by sme sa teda logicky v niečom priprieť, čo celkom isto nám nie je po chuti a cudzie.

A takto človek, ktorý sa naozaj sklame, ale naozaj, celkom isto to môže zvýšiť jeho charakter. Zase ho to priamo alebo nepriamo môže kamsi posunúť. hoci, to musím celkom isto pripomenúť, že niekedy teda sa to deje za cenu prílišnej akejsi straty, ktorá môže pre neho znamenať veľa, a on si to dobre práve uvedomuje, o čom tam ide. Môže si vtedy naplno uvedomiť, že všetko to, čím si prešiel, ako niekomu možno naivne dôveroval, a kto konkrétne, to je dôležité pripomenúť, nie všeobecne, konkrétne ho sklamal, a na koho si napríklad má dať pozor, a pred kým sa má snažiť byť ostražitý, a vyvarovať sa robeniu zbytočných chýb, ktoré ho celkom isto môžu napríklad stáť stratu času a energie vôbec. Čo ale tým chcem povedať.

Z uvedeného príkladu, ktorý som teda teraz načrtol môže celkom isto vyplývať jeden fakt, ktorý si treba uvedomiť, že niekedy naozaj, všetko zlé, môže celkom isto byť na niečo dobré, aj keď priznávam aj z mojich vlastných skúseností, že to nie je celkom ten najpríjemnejší pocit, ale predsa. 

Sklamanie isto nezvyšuje charakter, ale mu celkom isto, nazvem to možno medicínsky, môže dodať akési potrebné stimuly, aby dokázal obstáť. Napríklad niekedy nie je vhodné zrážať teplotu, lebo pri nich sa tvoria protilátky, ktoré nepriaznivo vplývaju na organizmus, tak isto nie je vhodné chodiť medzi davy ľudí, pretože člove môže byť dezorientovaný, a rýchlo sa vyčerpá. Napriek tomu ak sa vypne ku krátkodobému vysokému potrebnému výkonu, obyčajne mu to len prospeje.

Taký človek na druhej strane spozná pravdu, a tým, že teda v jeho živote sa týmto prípadom môže napríklad nastať nová etapa, tvorí sa teda niečo nové, všetko môže ešte nakoniec slúžiť k dobrému. Čím skôr ale človek spozná pravdu, tým lepšie. Tým nechcem v nijakom prípade povedať, že človek, ktorý to kdesi výnimočne dotiahol, musí byť sklamaný. 

Záverom tohoto článku, by som si teda zopakoval otázku z nadpisu blogu. Zvyšuje teda sklamanie charakter? Priamo určite nie, ale nepriamo isto. Minimálne v tom, že človek, ktorý sa sklamal, tiež nemusel všetko robiť spravodlivo, a tiež porobil isté chyby, ktoré si možno predtým doposiaľ akosi neuvedomoval. Možno na všetko prišiel neskoro a potom to začal ľutovať. Práve toto sklamanie ho nepriamo alebo priamo môže celkom isto podnietiť k tomu, že bude naozaj osobnostne rásť, a bude to na ňom aj vidieť, a takto sa človek môže celkom isto meniť k lepšiemu. Napríklad tým, že sa stane otvorenejší, že začne komplexnejšie vnímať niektoré skutočnosti, ku ktorým treba pristupovať s maximálnym stupňom vážnosti, zodpovednosti a spravodlivosti.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár