ako píšem v nadpise, skôr sa pýtam, otázkou, či dokáže niektoré naše sklamanie, možno naše zlyhanie, môžeme si to povedať akýmkoľvek spôsobom, zvýšiť náš charakter. Poviem celkom stručne, že áno, a je to veľmi pravdepodobné, že sa tak stane, a že človek razom si osvojí niektoré spôsoby, nad ktorými do onoho času váhal.
Mnohým chýba rozhodnosť. napríklad váha medzi dvoma alternatívami, a miesto toho, aby sa rozhodol, nerozhodne sa nikde, a pokračuje radšej v zabehaných chodníčkoch, aby človeka nič nevyrušilo. Aby nevyšiel z toho svojho stereotypu kde v podstate nemá čo dokázať, nemá čo ukázať, a nemá sa ako predviesť v tom dobrom svetle. možno aj preto, aby priamo či nepriamo presvedčil v prvom rade samého seba, že má naviac, ako si myslel doteraz.
Práve preto mnohí zažívame sklamanie. ak mám byť konkrétny, je to napríklad predčasný odchod trebárs najčastejšie z vysokej školy. Človeku sa proste nepodarilo splniť určitú métu, hranicu, ktorú si stanovil, kedy si myslel, že škola v jeho prípade sa končí prevzatím si diplomu. To je síce chvályhodné, avšak realita je taká, že nie vždy a za každých okolností je to možné. niekomu to proste nemusí byť dopriate, a záleží len na tom, ako sa s tým dokážeš v prvom rade sám vysporiadať, a ako sa pozrieš v zrkadle sám na seba a vieš si povedať napríklad niekoľko takýchto slov.
V tomto som naozaj zlyhal, toto som mohol spraviť lepšie, možno keby som si niečo viac prečítal, bolo by lepšie, alebo keby som šiel posledný na skúšku, možno by som sa na poslednú chvíľu dokázal ešte na niečo pripraviť a podobne. samozrejme nedá sa to určiť a nedá sa celkom presne dokázať, či študent ktorý bude na skúške ako posledný, sa dokáže v tom priestore cca dve hodiny niečo nové naučiť najmä keď je vystavený veľkému tlaku a stresu, ktorý si celkom ľahko viem predstaviť, pretože som ho neraz zažíval, v podstate by som povedal, že zakaždým na skúške, aj keď som obstál na áčko.
Napriek tomu som zažil sklamanie celkovo zo školy, ale nezanevrel som na ňu. Kde je teda problém?
Náš problém je, že sa na všetko pozeráme jedine zo subjektívneho pohľadu, a ako by sme danú situáciu riešili po svojom.
Avšak v konečnom dôsledku ako som zistil sám na sebe, nikto nemal záujem mi pomôcť v danej situácii, a na všetko som bol sám. Ďaleko som bol od domu, a pomoc bola nemožná. napriek tomu snažil som sa s nepríjemnou situáciou odchodom zo školy vysporiadať po svojom, hoci to išlo veľmi ťažko, a pečať neúspechu som niesol hodný čas so sebou. Azda pekné spomienky na naše spoločenstvo, kedy s asi dvoma udržujem telefonický, alebo četový kontakt mi občas spríjemní chvíle, kedy si uvedomím, ako som fatálne prehral.
Záverom čo by som povedal k môjmu osobnému vyznaniu. Zvýšilo mi takéto dorazenie charakter? Podľa mňa určite. otvoril som si oči, aby som spoznal novú realitu, ktorá plynula paradoxne z môjho neúspechu. Záverom krátka otázka do pléna na záver blogu. Dokážeme si povedať niečo podobné?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár