Rád by som sa opätovne pristavil v poradí mojom siedmom článku nad touto tematikou, a trochu pouvažoval sebe vlastným spôsobom. Akurát pijem veľmi príjemnú kávu a vyslovene teším sa na večerný hokej.

Minule som zhliadol na youtube, na internete akési motivačné videoblogy. Oni motivačné v podstate vôbec nie sú, tie videoblogy sú na akúsi sebaprezentáciu, kde človek prezentuje svoju tvorbu, čo dosiahol, a to z dvoch hľadísk. Jednak čo dosiahol vlastnou usilovnosťou, šikovnosťou, koľko má odberateľov, koľko lajkov mu uštedrili pod ten daný videospot, čo presne v ňom prezentuje, čo všetko sa môžem napríklad z takého videa naučiť, o čom to presne je, kde by som sa napríklad mohol v niečom poprípade zlepšiť, kto čo komu poradí. Samozrejme rozhodujúci faktor je napríklad okrem skúseností aj vek, to je logické, inak sa na to díva akýsi nevyzretý adolescent, ktorý lieta hlavou kdesi v oblakoch a nedostupných výšinách, kde... kde má prístup len on sám, kde je všetko ideálne podľa jeho predstáv, kde si všetko zariaďuje len podľa seba, a kde záľuby sú na prvom mieste.

Kde sú záľuby na prvom mieste, a kdesi neviem presne definovať na akom mieste sú akési povinnosti a drina, práca, proste vynaložené úsilie, kde sa efekt nedostaví za každých podmienok okamžite, ale je potrebné čakať nejaký čas.

Toto mnohí nedokážu stráviť, pretože si myslia, že pokiaľ efekt sa nedostavil ihneď kdesi, celkom logicky som musel spraviť chybu. Väčšinou sa to deje v podstate ihneď, okamžite, bez počkania, bez nejakého logického časového intervalu. Logika mi hovorí, že na niektoré veci je zbytočné čakať. Napríklad včera sa mi stalo, že som šiel domov, a zabudol som nejakú vec. Ja som ju nezabudol v podstate, nebola to pravda, mal som to uložené v aute, počas jazdy som si na to vcelku spomenul, a myslel som si že je zle. Avšak priskoro som na to prišiel, a chybu som napravil.

Aj tu som sa v podstate sklamal v niečom, teda napríklad v tom, že nedotiahol som čosi do dokonalosti. Nie do takej, kde musí byť čosi vyšperkované, ale takej, kde človek akosi nemá právo na opravu. Sú situácie, kedy človek naozaj má na čosi len jeden pokus, a častokrát tento fakt sme schopní zanedbať, neposlúchnuť tú výzvu a podobne.

Niekedy človek dbá, a je schopný aj pre maličkosti, nehovorím že pre nepodstatné veci...je otázka, ktoré záležitosti sú podstatné, a ktoré azda menej podstatné, ale tu ide veci, či človek dokáže včas flexibilne napríklad zareagovať, absenciou tej veci, ktorú potrebuje, ktorú si napríklad prácne pripravoval, a naozaj zhoda akejsi okolnosti spôsobila menší zmätok a azda výpadok v myslení, kedy človek niekedy celkom logicky môže na čosi zabudnúť. Nik predsa nie je stroj, a od nikoho nie je dobré požadovať akési maximálne výsledky, aby čosi bolo v čom najpresnejšom a najlepšom poriadku, pretože to sa azda ani nedá. 

Tu sa dostávame do bodu, kedy človek môže napríklad prehnaným zobratím na seba zodpovednosti sí toho príliš nabrať na svoje plecia, zatiaľ čo okolie, ktoré malo na tom participovať... ale pozor, nie parazitovať, bude v tom mať absenciu, nebude si to všímať, nepriloží ruku k dielu, a práve aj efekt, výsledok bude presne taký, aký bol postup práce. Teda minimálny, ak sme minimálne pri tom priložili ruku k dielu, ako som spomenul teda. 

 Hovorí mi to síce vcelku aj logické uvažovanie, pretože tam, kde je len práca, a nie je výsledok k dobru, nejaký efekt, kde sa úspech neodstaví včas alebo aspoň po nejakom čase, aby som sa presnejšie vyjadril s odstupom času, potom niekde asi robíme chybu.

Záverom spomeniem azda toľkoto. Mnohí sme premotivovaní, pokiaľ sa vrháme do nových projektov. Mnohí lietame sprava doľava, nerozmýšľajúc, že pri nejakom výkone, ktorý sme odviedli, si treba aspoň v krátkosti odpočinúť, nespraviť napríklad jednu a tú istú chybu, ktorej sme sa v uplynulom čase dopustili, než by bola v akomkoľvek malom a celkom nepovšimnuteľnom rozsahu, kde by sme to v podstate vôbec ani len nepostrehli.

 Blog
Komentuj
 fotka
riddler  18. 5. 2019 16:33
Ja sa na ten hokej až tak neteším, ked je šanca na postup už len vo veľmi teoretickej rovine, nemá ten zápas takú iskru a napínavosť, je to už len v podstate formalita, a z dívania sa nato, ako nakladáme britom veľkú radosť mať nebudem.
 fotka
vreskot000  18. 5. 2019 16:46
@riddler vieš bratu. Nechcem zápas napísať v analyticko deštrukčnom podtóne ale niekedy tam, kde končí nádej, nemusia končiť možnosti. a niekedy je dobré postaviť sa problému čelom a uvedomiť si, že pokiaľ pravidelne končíme na 11. mieste, azda ťažko budeme očakávať medailu, ktorú ešte v teoretickom uvažovaní mať môžeme. Vieš ako sa hovorí. nádej umiera posledná, a toto nechceme treba myslieť optimisticky. (neberiem ti tvoj názor myslím si to v podstate aj ja)
Napíš svoj komentár