A práve pod toto všetko sa podpisuje miera sklamania, ktorá môže alebo nemusí práveže mať opačný efekt. Dá sa povedať, že tu môžeme dať priestor na vyniknutie akéhosi logického nezmyslu, je to presne to, čo opisujem v nadpise článku, či teda môže zvýšiť sklamanie charater. Teda, inými slovami, či na základe nejakého neúspechu predsa len si môžem nastaviť samostatne latku vyššie, ponad ktorú chcem napriek všetkým tým neúspechom a kritickým ohlasom predsa len prejsť, a takto možno sebe a okoliu dať najavo, že predsa len so mnou môže niekto počítať do budúcna, hoci táto alternatíva predsa len na základe nejakej predchádzajúcej neúspešenej činnosti teoreticky môže byť zamietnutá v plnom jej rozsahu, kedy prichádza na rad akási emócia.
Len múdrý človek dokáže rozpoznať vo vlastnom neúspechu mieru svojho osobného napredovania, kedy môžem aj napriek neúspechu dať tomu všetkému zmysel, možno práve tam, kde som už skončil.
Mnohí túžia napríklad dostať sa na stratené miesto, silou mocou, ale nikdy žiaľ nepochopia, že to miesto napríklad už je obsadené, neexistuje nijaká šanca na reparát, na nejakú opravu, neexistuje teda nič, čo by sme mohli povedať, že alternatíva v podobe takého istého druhu ma môže čakať. Práve pri akomsi precitnutí môžeme povedať, že vtedy človek rastie osobnostne.
Pri nezdare, pri tom zlom človek práveže rastie v úspechu, hoci sa to javí ako paradox. napríklad sa to deje vtedy, kedy napríklad šikovný mechanik vie dokonale napríklad niečo rozobrať, a poskladať, pričom to spraví nie na základe opravy daného výrobku, ale preto, aby sa niečo nové naučil, a potom to hneď nanovo poskladal, aby sa proste o správnosti fungovania daného výrobku napríklad presvedčil, a je natoľko technicky zručný, že mu to nerobí problém.
Práveže toto by som chcel vyzdvihnúť, pretože je to naozaj šanca, ako niečo napríklad nanovo môžem opätovne preskúmať, na základe ktorého sa môže ešte raz jasne rozhodnúť, čo proste niečo chcem, alebo nechcem, a človek si má vážiť napríklad tú pomyslenú druhú šancu na opravu, ktorá už nie že nemusí prísť znovu, ale nemusela prísť ani v tomto čase. Azda nikto spomedzi nás o tomto nepochybuje, a dobre vieme, že v nejednej šlamastike predsa len sme sa ocitli, a túžili sme vykonať v niečom akúsi nápravu, a človek vedel, že niečo proste buď vyjde a je to na správnej ceste, alebo pravdepodobne tadiaľ cesta nevedie, a možno musím sa dodatočne s niečím zmieriť a podobne, kde sa pravda v niektorých príkladoch otestuje tá pomyslená cieľavedomosť, tá dravosť, testuje sa odolnosť voči nepriaznivým vplyvom prostredia a podobne.
Záverom by som povedal azda toľko, že každý človek má akúsi mieru citlivosti, a vieme, že všetko, čo človek niekedy pokazil, sa opraviť dá, dá sa niečím aj nahradiť, ale slúži všetko na poučenie, slúži to teda predovšetkým na to, aby sa človek predsa len niekde pozdvihol na nejakú úroveň, a aby som nezostal tam, kde som, alebo, aby som sa už nevrátil tam, kde som bol kedysi, a už viac na to nechcem ani pomyslieť. na toto všetko slúži náš charakter a vedomie, že možné je síce všetko, ale, použijem jeden výrok, na ktorý som istého času napísal blog, a síce, ten znie takto že...
Bez občasnej prehry si nevychutnáme víťazstvo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár