Niekedy sa nám možno stalo, že keď sme sa ocitli v neznámom teréne, možno v cudzom meste a podobne, obyčajne do jedného cieľa viedli hneď niekoľko ciest, avšak napríklad mapa alebo navigačka nám ponúkla jeden typ cesty, podľa ktorej sme postupovali. Jedná sa napríklad o miesto, aby som vhodne zaparkoval v neznámom teréne, a niekde nie je vyznačená obchádzka, teda dosť ľahko sa môže stať napríklad aj skúsenému vodičovi, že sa mu stane, že niečo obehne trebárs aj dvakrát, hoci na tom mieste sa už objavil, ale keďže možno nenašiel nejaké dohodnuté znamenie a podobne, možno ho to zmiatlo. Je to normálne, to sa stáva.
Čo však nie je také, z čoho by som sa nemohol poučiť. Je mnoho múdrych, ktorí povedia, že nič nie je také zložité, náročné a ťažké, aby som to nemohol prekonať. Priznám sa, že niektoré výzvy a podobne ma vyslovene iritujú, pretože tu nejde o to, či človek zvládne, alebo nejako nezvládne niečo prekonať, čo si možno aj stanovil, ale to, ako človek dokáže zájsť ďaleko za svojimi cieľami, ktoré nie sú reálne. A niekedy, zoberiem to ale z opačnej strany, čím viac je človek namotivovaný, prehnane samozrejme, čím viac si verí, tým azda väčšmi sa mu zďaľuje to niečo, čo si predsavzal. Ono na začiatku to nevyzerá celkom zlé, a vplyvom napríklad niektorých príkladov z okolia si začína pomaly veriť, že predsa aj on na to má, on predsa nebude hrať druhé husle, a teda nie všetko, čo vyzerá veľmi zložito, to také aj musí byť, a teda tá zložitosť, nejaké nesmiernosť, náročnosť, je pre neho akási šanca preukázať svoje kvality, je to pre neho výzva, ako sa prekonať, ako niekomu ukázať, že vie niečo plniť aj nadlimit, nad sto percent, a že práve on je niekto, od koho by si malo teda okolie brať príklad a považovať zo za svoj vzor. A celkovo je dobré, kedy niekto to takto aj činí, pretože motivuje tým pádom tých, ktorý by tak napríklad nikdy nespravili, pretože ich pohodlie im to nijako nedovoľuje, ale to všetko je predsa len akési zdanie, len nejaká teda pohodlnosť, apatia, nezáujem, celkovo všetko to slabé, ktoré v konečnom dôsledku človeku znižuje výkonnosť, kvalitu, a takto by sme mohli menovať ďalej.
Je nedobré, a je veľmi zlý pocit, keď nám niečo nevyjde, alebo keď nás niekto oklame, a dobre vieme, ako človek môže vtedy vzplanúť akýmsi spravodlivým hnevom, a práve vtedy si my môžeme povedať, že takéto sklamanie, ktoré sme napríklad zažili v rozličnej forme a podobe, predsa len môže zvýšiť práveže náš kredit, v nijakom prípade nedovolíme istú formu osobnej diskreditácie. veľa ľudi si to mýli s tým, že musí na sebe pracovať, aby v nejakom okamihu nezlyhal, aby sa teda predviedol v čom najlepšom svetle, kde nebude mať aká koľvek forma klamstva, všetko to zlé ani najmenšie miesto.
Záverom poviem toľko, že vždy je niečo zlé na niečo dobré v tom zmysle, že práve v tom neúspechu sme teda konečne našli samých seba, už sme teda spoznali mieru pravdy, možno aj sebaklamu na sebe, a je otázka, v akej miere a akým spôsobom budeme postupovať ďalej, a či naozaj budeme ochotní nachádzať tie stimuly, ktoré budú teda zvyšovať náš charakter, okrem tých nepriamych, ktoré častokrát nám môžu nastaviť, ako sa hovorí, zrkadlo pravdy napríklad o nás samých, o našom okolí, o tom, kde sme sa mýlili, v čom sa sa potkli, a kde sklamalo naše okolie, kedy sme to najviac potrebovali. Toľko som chcel ešte vyjadriť záverom tohoto článku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár