Všade ticho. Prázdno. Len ja. Sama.
Namerať... odstrihnúť... zbaliť... dať na kopu.
Zvuk lepiacej pásky keď sa snažím odstrihnúť ju jednou rukou a nejde to.
Keď ju lepím na bublinkovú fóliu. Omylom prasknem niektoré bublinky.
Ďalší kus bublinkovej fólie. Ďalšia lepiaca páska. Znova ten zvuk.
Trhá mi uši.
A znova to isté.
A znova.
A znova.
Mám pocit, že sa mi o tom bude aj snívať.
Monotónne, dokola.
Lampa, ktorá osvetľovala miestnosť bliká.
Je to nesmierne nepríjemné.
A stále.
Bez prestávky.
Strih...strih...strih... obaliť... dať na kopu.
Všade je bublinková fólia.
Vypla som lampu, ale nič som nevidela.
Znova som ju teda zapla.
A história sa opakovala.
Stále dokola.
Monotótnne som robila vkuse to isté.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár