18.6.2017

18.6.2017

Dnes je deň otcov.

Ten môj má nanešťastie nočnú. Chudák, ani keď má sviatok sa nezastaví.

Aspoň som si privstala a išla do Billy kúpiť niečo čerstvé, fajnové, aby som mu urobila raňajky do postele. Veď to má predsa tak rád.

Môj ocko je skvelý otec. Sme traja súrodenci a hoci som občas mala chvíle, kedy som sa cítila veľmi nespravodlivo znevýhodnená, musím povedať, že vždy sa snažil a samozrejme aj snaží najlepšie ako vie, venovať nám všetkým rovnaký diel lásky, pozornosti, pochopenia a všetkého, čo správny otec má svojim deťom dať.

Nemá to ľahké. A nikdy nemal. Nechcem zachádzať do prílišných detailov, predsalen, birdz je miestom akým je a riskovať to nebudem. Čo však chcem povedať je, že si ho neskutočne vážim za to kým je, akým je, čo robí, čo hovorí. Celého aký je, s každou jednou chybou ho neskutočne ľúbim a nikdy o neho nechcem prísť.

Ako iste čakáte, tí, ktorí tento blog vôbec čítate, prichdádza jedno ale. Nie veľké a nápadné ako stopka na najfrekventovanejšej križovatke v meste, alebo ako pri rôznych iných veciach, no predsa je tu a niekedy, ale skutočne iba niekedy sa zjaví a v tom čase, je ešte omnoho výraznejšie, ako tá stopka.

Ale...

Dnes je deň otcov. A mne to nedá si nespomenúť na muža.. Neviem prečo sa vždy pri tejto spomienke rozplačem. Som šťastná, že čím ďalej, tým je tých sĺz menej, no stále sú. A nemyslím si, že raz zmiznú.

Je smutné, že neviem ako si sa volal, ako si vyzeral, koľko si mal rokov, odkiaľ si pochádzal, čo ťa bavilo. Jediné čo viem je, že už o tebe môžem písať v minulom čase.

Myslím si však, že ešte smutnejšie je, že si nikdy nevedel nič o mne.

Predo mnou ti bol prednejší papierový valček naplnený sušenými, jemne posekanými tabakovými listami a fľaša plná čo najkoncentrovanejšieho etanolu.

Mal si byť pre mňa tým najdôležitejším mužom planéty. Mal si byť vzorom, mal si byť príkladom, mal si byť hrdinom, ochrancom, priateľom a učiteľom.

No nezazlievam ti, že si ním nikdy nebol. Ako by som mohla. Iba si si vybral svoj štýl života. Svoje prirority. A hoci práve kvôli tomu aj práve teraz plačem, nezazlievam ti to. Jednoducho si sa rozhodol, a nie pre mňa.

A tak, v dnešný deň predsalen zájdem na cintorín a tú jednu sviečku pre teba zapálim. Nie kvôli nejakým náboženským, či akýmkoľvek iným tradíciám, ale len pre vlastný pocit, že ja nie som tá, ktorá spravila chybu. Že ja som sa ťa nevzdala, že ja som ti nikdy neublížila, že som sa ti len na istý čas priplietla do cesty a že hoci ti to nevyhovovalo, moja chyba to nikdy ani z maličkej časti nebola.

Zapálim ti sviečku a potom sa vrátim za svojim otcom. Ak ho teda stihnem skôr, než odíde do nočnej.







Zdieľaj článok na facebooku
35 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Alex458

    20 ročné dievča
    ♥Hogwarts♥

    Toto je prvý blog na birci, ktorý čítam. A je.. krásny :( Napísala si to naozaj pekne, až mi bolo smutno :(
  2. 2
    Amorko

    28 ročný muž

    Waw... zimomriavky..uzasne
  3. 3
    Johnysheek

    9 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    *hug* (thumbs)
  4. 4
    Warble

    18 ročné dievča

    @alex458 @amorko @johnysheek vďak :)