"Benjamin ty si taký debil!!!" okríkla som ho no o trochu hlasnejšie ako bolo treba, a získala som vďaka tomu pozornosť skupinke učiteľov čo práve išli okolo.
"Aj ja ta ľúbim" žmurkol na mňa jedným očkom a ironicky sa zasmial.
"Toto mi už nerob prosím ťa" hodila som na neho nahnevaný pohľad a zohla som sa po zošity.
"Však čo sa stalo také strašné? Čo si dnes taká nabrúsená?"
"Nie som!" znovu som ho okríkla ale teraz som si dala pozor na tón môjho hlasu.
"Dobre dobre len kľud" ruky dal pred seba a dlane vystrel do obrannej pozície akoby sa chcel predo mnou ubrániť.
"Prepáč ja len som sa moc dobre nevyspala, celú noc som sa učila tu prekliatu fyziku"
"A vieš to?"
"Akože viem, ale ak sa ma spýta také dačo že Prečo? tak končím"
"Mala by si si zohnať doučovanie"
"No hej mala by som" nahodila som kyslí výraz. Doučovanie. Ach jaj.
"Vieš čo, po škole pôjdeme ku riaditeľni a zapíšeme ťa tam ok?" vzdychla som si, lebo to je to posledné čo teraz potrebujem.
"Ok" usmiala som sa "tak sa stretneme tu čau zatial" otočila som sa a vykročila ku triede.
Po hodine som sa opäť vrátila ku svojej skrinke a čakala na Benjamina.už som ho videla bol pár metrov predo mnou tak som mu vyšla naproti. Pozerala som sa na zem a to som teda robiť nemala. O pár sekúnd som narazila o niečiu hruď a skončila na zemi.
"OMG dievča dávaj pozor" neznámy chalan si ku mne kľakol a pozrel sa na mňa. Vyzeral nezvyčajne. Mal tmavé vlasy a veľmi svetlú pokožku. No najzvláštnejšie boli jeho oči. Mal ich zelené. Až moc zelené, akoby nosil čočky. Díval sa nimi do mojich no dlho som nevydržala udržiavať tento očný kontakt.
"Hej si v pohode?" tento krát sa ku mne ozval s trochu milším hlasom.
"Hej hej" nejako som sa vyštverala na nohy a už pri mne stál Benjamin a smial sa na tom všetkom.
"Teda, ty horšie zo zeme vstávaš ako na ňu padáš" prevrátila som oči a vcucla líca a otočila som sa k neznámemu.
"Prepáč"
"V poho, zabudni na to" tak som aj zabudla. Chytila som Benjamina za ruku a už aj som upaľovala preč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár