Keď sa obliekol nahlas si vzdychol.
“Prídem zajtra.” oznámil a ja som v tej sekunde už nevydržala byť pokojná.
“Neopováž sa sem strčiť svoj nos!” zavrčala som ešte celkom pokojne, ale nechýbalo veľa a vyletela by som ako fúria.
“Veď ma miluješ.” odvrkol a rýchlo si obul topánky.
Pozrela som na neho celá vytočená. Ihneď mi hlavou prebehlo, že si je mojou láskou tak vedomý, že sa mi môže vyhrážať. Ale ja som nemala v pláne mu toto odpustiť a nechať sa vyhrážať. Nie! Aj keď je pod vplyvom chemikálie, nenechám sa s ním využívať. Pomaly mi začalo dochádzať, že zrejme toto nebude mať nikdy význam a budem sa mu musieť rýchlo vzoprieť inak mi nikdy nedá pokoj a stále si so mnou bude robiť, čo sa mu zachce. A to som ja nemohla dovoliť už len za moju bezpečnosť. A keď sa dostane z tohto stavu, určite bude všetko ľutovať, ale ja dovtedy nemôžem trpieť jeho správanie!
“Nenávidím ťa!!!!” zakričala som. Pozrel sa na mňa a potom sa začal smiať.
“No nič. Budem musieť ísť. Maj sa!” otočil sa a vyskočil z okna. Vyvalila som oči a vtedy som si uvedomila, ako veľmi ho nenávidím. A preto toto všetko rýchlo ukončím, aj keď ho skutočne milujem a budem trpieť, budem na neho musieť zabudnúť.
Na druhý deň mi matka dala príliš veľa práce, a preto som mala poriadne zaneprázdnenú myseľ. Nemohla som myslieť na nič a bola som vskutku šťastná.
“Dnes o tretej odchádzam do Rakúska.” zahlásila matka, keď som doupratovala.
“Ale prečo? Veď si len teraz prišla domov!”
“Ja viem, ale nemáme peniaze. Odniekadiaľ musím zohnať.” moja matka drela ako kôň za málo peňazí, ale predsa to bolo viac než na Slovensku. Za to som ju veľmi ľutovala a najradšej by som jej pomohla, ale nemala som ako. Už som jej dávala aj svoje štipendium , aj keď to boli biedne peniaze, ale predsa pomôžu.
“To je strašné...” zamumlala som.
Keď matka odišla sadla som si na pohovku v obývačke a zapozerala som sa na telku. Trochu som sa odreagovala a snažila som sa nemyslieť na Thoma a na to, ako mi ublížil.
Ale dlho som neostala sama, čo ma už skutočne začalo vytáčať.
V mojej izbe sa objavil Denis, ktorý si sadol vedľa mňa na pohovku.
“Do kelu! Čo tu chceš?!” zakričala som na neho. Nemala som ani trochu nálady sa s ním rozprávať a znášať jeho debilnú povahu.
“Niekto by to maj brať light.” zaškeril sa. Hneď som si spomenula na tú reklamu s kofolou, kde to baby hovorili na ich riaditeľku, alebo kto im to bol, keď bola nervózna.
“Daj mi pokoj!” zakričala som podráždene.
“Prečo ma tak nenávidíš?”
“Lebo si idiot!”
“Ouč to zabolelo pri mojom nehybnom srdiečku.” zabedákal a urobil psie oči. Iba som prekrútila tie svoje a ďalej som sa pozerala na telku .
“Vypadni!”
“Práve som len prišiel.”
“A už aj môžeš odísť.”
“Len som ti chcel povedať, že dnes ideme zobrať Temnému Pánovi tie tri baby. Nechceš ísť s nami?”
“Nie!”
“Dobre.. Tak ja idem. Ahoj.” pozdravil sa , ale ja som ho ignorovala. On iba mykol plecom a vyskočil z okna v obývačke...
DENIS
Iba som mykol plecom a vyskočil som z okna v obývačke. Zdala sa mi byť trochu dosť podráždená a tak som radšej mlčal a zmizol. Už aj tak som mal naponáhlo kvôli Thomovi a Temnému Pánovi. Tak som rýchlo dobehol domov a už aj sme nastúpili do Thomovho auta a vydali sme sa na cestu.
“Ani sa ma neopýtaš, kde je Veronika?” začal som konverzáciu, lenže to mi zrejme nijako nevyšlo.
“V aute nie je miesto.” odvrkol a ďalej sa sústredil na cestu.
“Som zvedavý, prečo je taká nasratá...” zamyslel som sa na jej poslednú reakciu a napadlo ma, že Thom bol predtým u nej. Napadlo ma, že on je určite strojcom jej nálady.
“Jessica?” zamumlal a mňa totálne odignoroval. Tak som sa rozhodol, že ho budem ignorovať aj ja.
“No?” reagovala Jess na jeho oslovenie. Prestal som si všímať, o čom sa bavia , lebo som mal myšlienky niekde úplne inde. Premýšľal som o tom, že koľko bude u Veroniky trvať, kým začne jej telo a myseľ reagovať na moju krv. Zrejme sa už proces začal a ona zatiaľ ani netuší , prečo má také sny alebo myšlienky na mňa. No keď to príde , určite si to všimnem.
Za hodinu sme boli na mieste - v prechodnom sídle Temného Pána. Vystúpili sme z auta a prešli sme ku veľkým mramorovým schodom.
Temný Pán už o nás vedel a poslal Alexa, aby nás priviedol za ním do zámku.
Prešli sme po veľkej sále a vošli sme cez veľké drevené dvere rovno do jeho kancelárie.
“Ako vidím svoju úlohu ste splnili.” postavil sa a podišiel ku nám. Poriadne si prezrel dievčatá a usmial sa. “Budeme si skvelo rozumieť.” dopovedal a pohladil Jessicu na líci.
“Denis, to s ním máme ostať?” zašepkala mi , keď si nás prestal všímať a začal rozhovor s Thomom.
“Áno.” odvetil som a podišiel som ku nej bližšie, aby nás Temný Pán tak nepočul.
“Ale ja chcem ostať s vami. A dievky tiež.” zašepkala a pritom sa dotkla môjho ramena. Rýchlo som od nej o krok ustúpil, aby sa ma nedotýkala a odvrkol som len pár slovami.
“Budete musieť.”
Prestali sme sa rozprávať, lebo som začal počúvať rozhovor Temného Pána a Thoma.
“Tá mladá nech ostane. Aj tá ďalšia, no tá stará..... Rozhodol som sa, že ju potratíme, lebo nemá zmysel ju tu držať. Aj tak som sa rozhodol, že potrebujem len dve dievčatá.” odvrkol Temný Pán a počas prechádzania sa si napokon sadol.
“Ale to nemôžete! Bolo potom zbytočné ich zabíjať!” zareval som na neho, pretože to, čo nám teraz povedal bolo absurdné. Úplne ma to vyviedlo z miery a len tá predstava, že niektorú z nich potratí, bola frustrujúca. A keď som si to tak prešiel, uvedomil som si, že sa tu hovorilo o potratení , čo väčšinou ľudia robia zvieratám.
Temný Pán bol v sekunde vedľa mňa a schytil ma pod krk.
“Ty nebudeš rozhodovať, čo môžem a čo nie! Keby som chcel , zabijem ťa tu na mieste ty pankhart! Ale neurobím to...” pustil ma a podišiel ku svojmu stolu. “Máte pre mňa ešte zopár službičiek, a preto vás idiotov musím nechať nažive. Alex odveď dievčatá na miesta a priprav izbu na popravu.” poveril Alexa a ten hneď vykonal. Jessica sa pozrela na mňa celá zhrozená, ale pomôcť som jej už nemohol.
“Čo si ešte želáte?” opýtal sa Thom celý v pohode, čo ma dosť naštvalo. Akoby si vôbec neuvedomoval, že čo sa deje okolo neho. Dokonca mohol riskovať život Veroniky, ktorá bola zrejme aj pre neho dôležitá, aj keď som si tým nebol až tak istý. No ja som sa rozhodol, že sa postavím aj proti nim obidvom, len aby som ju ochránil.
“Pôjdete na sever, kde sa stretnete na hranici s Dánskom s jedným vojenským veliteľom. Poviete mu, že som vás poslal ja a preskúmate terén. Potom podáte hlásenie z tohto telefónu a vyhubíte všetkých upírov, čo tam robia neplechu.” prikázal nám ako nejakým poskokom, čo sa mi vôbec nepáčilo. Prestal som však protestovať, pretože som bol bezmocný proti nemu, nebol som dosť dobre pripravený na boj proti Temnému....
Keď sme sedeli v aute chcel som niekoľkokrát začať rozhovor, no nikdy sa mi to nepodarilo. Bál som sa o bezpečnosť Veroniky, keďže odídeme a Temný vie kde ona býva. Hocikedy ju môže uniesť a urobiť s ňou čo sa mu zachce.
“Thom, čo bude s Veronikou?” opýtal som sa a on zmeravel.
“Nič.”
“Pôjde s nami...” zamumlal som.
“Nie!”
“Ale hej! Temný si za ňou hocikedy zájde a zabije ju, alebo premení a nikdy sa o nej nič nedozvieme. Urobí to tak akoby to bola nehoda a zamaskuje všetky stopy, dokonca aj pre upírov.” to ho zrejme nijako neobmäkčilo a stále si trval na svojom.
“Nebudem riskovať.”
“Práve takto riskujeme, keď ostane doma.”
“Nič sa jej nestane.”
“Ale stane! Pôjde s nami a hotovo.”
“Čo jej mama?”
“To bude ľahké. Zhypnotizujem ju a vôbec nebude vedieť, že jej dcéra je niekoľko dní preč.”
“Čo keď týždňov?”
“Tak týždňov.” zavrčal som a prestal som sa s ním rozprávať. Týmto som to ukončil a zrejme aj jemu to bolo milšie. Tak asi som vyhral a ona pôjde s nami. Aspoň bude mať moja krv na ňu väčší účinok, keď budem stále v jej blízkosti počas procesu a budem sa jej vedieť ľahšie napojiť do sna....
VERONIKA
Znovu som sa ocitla na nejakej lúke. Cítila som pocit eufórie a bol to najlepší pocit, aký som za posledné týždne zažila.
Prezerala som si všetky stromy a kvety okolo seba, no nič sa nedialo.
Chcela som si všimnúť nejaký náznak toho, že tam niekto je pretože som mala taký silný pocit, že ma niekto sleduje. Napokon sa konečne vynoril a moje tušenie ma nesklamalo.
“Prečo ma prenasleduješ?!” zavrčala som na neho. Vedela som, že sa mi sníva no bolo to niečo úplne iné. Ako ten predchádzajúci sen. Bolo to úplne živé, akoby sa to dialo naozaj, ale aj tak som vedela, že je to len sen.
“Nesledujem.” zamumlal a podišiel ku mne bližšie. Neviem prečo, ale nebránila som sa. Aj keď môj odpor ku nemu bol až príliš silný, neuhla som. Chytil ma za pás a potom ma jemne pohladil po tvári.
“Teraz sa cítiš šťastná.” usmial sa a letmo ma pobozkal na perách.
“Áno.” pritakala som.
“Takto sa môžeš cítiť už navždy, len ostaň so mnou...” tieto slová sa mi vryli do hlavy ako moje meno a boli vyslovené, akoby skutočne. Všetko som vnímala úplne jasno presne tak, ako to v snoch nezvykne byť. Väčšinou sa nepamätám na tváre ľudí, ale teraz som mu jasne videla do tváre.
“Ostanem.” odvetila som bezhlavo a on ma začal bozkávať.
V okamihu som sa strhla zo spánku. Úplne som ostala omámená z pocitu, že ten sen bol akoby sa mi to práve skutočne stalo. Nechápala som ani dôvod, že prečo snívam také sny, možno som len túžila po láske, ktorú mi Thom v poslednom čase nedával, no ale aj tak som nechápala, prečo práve Denis.
Ihneď som nad tým prestala premýšľať, lebo som bola až príliš nahnevaná na týchto dvoch a vedela som, že keby moje myšlienky prenikli hlbšie do mojej mysle, už by som nezaspala...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fallangel
11. 12.decembra 2010 22:04
kedy bude pokračovanie??? už sa neviem dočkať
2
PREBOHA!!!!! On uji fakt znásilnil idiot! Už ho nenávidím! a som zistila, že sa mi zapáčil Denis aae toto čo urobil Thom je bolo hnusné od neho!! Ach bože ! - prepáč ja to trochu prežívam
Napíš svoj komentár