Dovolenka- národné parky juhozápadného pobrežia USA

Dnes som mala zase troška krízičku, takže pre pozdvihnutie nálady som tu napísala zhrnutie našej októbrovej dovolenky :)

Dovolenka bola naplánovaná už od janurára, v lete bolo už všetko ubytko zabookované, kúpené lístky na všeličo možné tiež dopredu, takže keď sa to stalo ostala som ochromená, fakt bola hlúposť si vtedy hľadať prácu.

Chvalabohu na dovolenke som zabudla aspoň na všetky starosti a riadne si ju užila. Nebolo síce najmúdrejšie práve vtedy minúť toľko veľa na cestovanie, ale už väčšina bola už dopredu zaplatená. A cestovanie je moja priorita. A keby nebyť dovolenky, už by som skončila na psychiatrii, lebo toto je to jediné čo ma stále drží nad hladinou, túžba cestovať. Na dovolenke ani neviem čo je depresia, pravý opak, som hyperaktívna až to priateľovi lezie na mozog, lebo naše dovolenky nie sú dovolenky určite tak ako to vy poznáte. Po našej dovolenke človek ešte potrebuje ďalšiu dovolenku aby si oddýchol… Aj keď sme to naplánovali miernejšie ako sme to mali minulý rok, stále toho bolo dosť.

Do roka a do dňa sme sa vrátili do Ameriky na juhozápadné pobrežie USA, kontrétnejšie California, Nevada, Utah a Arizona. Minulý rok sme zistili že sa nám páči najmä príroda a všeobecne kultúra, ale že nás veľké mestá moc nelákajú. Takže tento rok sme naplánovali celý výlet o tom že sme boli v národných parkoch plus trošku kultúry do toho.

Dovolenku sme začínali aj končili v Los Angeles, vďaka tipu na lacnejšie letenky z Tour de svet. Prvý deň zrovna v naše 5 ročné výročie sme si dali VIP tour Universal Studios, keďže priateľ je vyštudovaný filmový vedec, tak chcel vidieť aj trošku viac so zákulisia, ktoré sa dá len vrámci VIP tour. Keď sme sa rozhodli pre Universal Studios, som si doma poplakala keď som zistila že sa dostanem do minisveta Harryho Pottera :) Takže keď sme tam boli ja som bola vo vytržení.. Neviem čo budem potom robiť ak pôjdeme do Orlanda do celého parku HP… Orlando síce ešte nie je v úplne konkrétnom pláne, ale dúfam že sa už budúci rok dozviem v akom nadšení budem vo filmových štúdiách v Londýne :)

Hneď po tom sme si to zamierili do Yosemite. Začali sme naschvál v Yosemite, lebo sme sa báli aby ten prejazd bol vôbec možný. To preto, lebo keď sme minulý rok z Death Valley chceli prejsť krížom cez Yosemite do San Francisca v novembri, akurát deň pred cestou napadol prvý sneh.

A začali sme alpskou časťou, Tioga Pass v nadmorskej výške vyše 3km. Keďže aj ubytko sme mali v asi 2kilometroch, a naše pľúca si tam zvykli, sme nemali problém s dýchaním a tam som sa dokonca vyškriabala na dosť veľkú skalu z výhľadom na Half-dome. Na to si budem pamätať do konca života vďaka jazve na píšťale, nakoľko som si tam nechtiac odrela nohu o skalu.

V tej oblasti sme stihli aj lávové jazero Mono Lake a najzachovalejší ghost town Bodie state park. Na druhý deň sme prešli krížom cez Sierra Nevadu do Yosemite Valley, kde sme mali dva dni. Najvýraznejšie spomienky z Valley mám z túry na Vernal Falls a keď sme random stretávali mule deers, ktoré sa absolútne nebáli ľudí. Jednému jelenčekovi sme dokonca pomohli prejsť cez cestu naspäť do lesa a mám s ním aj fotku :)

Ďalej sme pokračovali na Sequoia a Kings Canyon National park. Na každú časť sme mali po jednom dni. To sme teda ale vtedy bývali dole v púšti a keď sme si to vyškriabali do nadmorskej výšky vyše 2kilometre, to už sme začali lapať po dychu ako moc bol vzduch riedky. Táto časť dovolenky bola asi najviac zapamätateľná, vďaka scénickej jazde dole do canyonu v Kings Canyon národnom parku. A potom aj cesta zo Sequoia národného parku smerom na juh, to už v googli vyzerá na riadne krútenie vnútorností. Ale Sequoiu si zapamätám najmä vďaka tomu, že na cestičke smerom k najväčšiemu stromu na svete (podľa objemu) General Sherman Tree, sme videli medvedicu s mláďatkom :) Už keď sme videli medveďa v Yosemite som bola celá paf, ale potom do dvoch dní aj mama s malým :)

Ďalší deň sme si dali prejazd znovu cez Sierru až do Death Valley, naschvál sme šli úplne bočnými cestami aby sme nemuseli ísť na nudnú dialnicu. A veru sa oplatilo, keď sme tankovali po ceste pri jazere Isabella sme mali s pumpárom dosť výživnú debatu, pretože to bol Trump supporter a pritom bol sám sýrijský prisťahovalec. Bez irónie nám debata dosť dala, ujo bol rád že sa mohol posťažovať aj pochváliť a ešte nám aj dal špeci bankovku 2020 s Trumpom :) Tak isto som na tejto ceste videla v strede cesty tarantulu a na sekundu som zahliadla coyota. A nechtiac sme prešli po jednej veveričke:/ Priateľ šoféroval a mal z toho chrúmnutia pod kolesom dosť traumu.

Ten deň bol fakt veľmi výživný, lebo sme stihli aj prejsť krížom cez Death Valley pri západe slnka až do Nevady do nášho ubytka, v meste Beatty kde sme boli aj minulý rok. Tento rok sme to nemali v pôvodnom pláne, ale práve bolo v Death Valley Junction plánované odpojenie elektriny, tak nám zrušili booking.. Tu sa nám stal taký paradox. Sme mali asi najväčšiu a najlepšiu izbu akú sme doposial mali v rozličných ubytkách tam. Nadšenie ma ale opadlo, keď som prvý krát v živote našla behať po kúpeľni obrovského švába.

Na ďalší deň sme sa ponáhlali, odchádzali sme pri východe slnka, aby sme stihli pozrieť časti Death Valley, kde sme minulý rok neboli a zároveň stihli prísť do Vegas, kde sme mali na večer objednané predstavenie Mystere od Cirque de Soleil.

V podstate sme ale z Death Valley videli všetko podstatné minulý rok, okrem prejazdov dvoch canyonov, kde do jedného sme neriskovali ísť s Dodgom Challenger alebo do druhého sme ani nemohli :D Takže sme začali prejazdom Titus Canyon. Tam žiaden človek pri rozume nejde bez pohonu 4x4 a zvýšeného podvozku, čo tento rok náš Jeep mal :D Ono to vyzerá na mape nevinne, ale to je absolútne neudržiavaná prachová cesta, kde fakt kdekoľvek človek môže dostať defekt. Na úvodnej tabuli je aj upozornenie, že si treba vyhradiť 3 hodiny, hoci je to “len” necelých 30 míl, treba mať náhradnú pneumatiku a pitia dostatok aspoň na ten celý deň, v prípade poruchy vozidla. Samozrejme v optimálnom prípade aj satelitný telefón. Už pri tej info tabuli mi bolo zle a dúfala som že nám neprepadnú tie lístky vo Vegas :D

Cesta začala smerom hore do kopcov aby potom išla znovu dole kde potom konečne posledné 2 míle bolo naozaj Titus Canyon v časti kde bol úzky. Kvôli tomu je to jednosmerná cesta, a zvolili ten smer že si to najprv odseriete a potom na tie strasti zabudnete v úžine. V živote som nebola tak vyhrkaná z cesty ale stálo za to, každopádne je to zážitok že si ho budem pamätať celý svoj život. Druhý canyon bol už len rýchlovka a sa nám naskytol pohľad ako na vyhipovanom Zabriskie Point, akurát tam takmer nikto nebol a ja som si prejazd dosť užila :)

Vo Vegas sme boli načas, ešte sme stihli vybehnúť aj do outletu na hodinku pred tým ako sme šli na predstavenie. Ale teda vo Vegas sme sa zdržali len na prespatie, vďaka dobrej strategickej polohe a tento rok sme sa ubytovali priamo v starom, originálnom Vegas, na Fremont street, zhodou okolností v historickom, prvom casine vo Vegas, v hoteli Golden Gate.

Keďže po predstavení sme sa nejak neponáhľali spať, keďže sa rozhodli darovať Vegas 20 dolárov za pár kliknutí na automatoch, sme na druhý deň mali naplánovaný len prejazd do Utahu, do mestečka Kanab, kde sme potom boli ubytovaní niekoľko dní vkuse zo strategického hľadiska polohy k 4rom národným parkom. Ale predsa sme sa ešte zastavili po ceste v štátnom parku Valley of Fire.

Z Kanabu sme šli prvý deň do Grand Canyonu, na North Rim. Highlighte toho výletu bolo, keď sme po ceste naspäť stretli na ceste stádo byvolov, ktoré nám spravili vcelku šou keď pobehovali z jednej strany cesty na druhú a znovu naspäť. Ich cesta naspäť ale bola veľmi vtipná, pretože smerom k ceste utekali a keď sa dostali na cestu, tak ostali stáť :D

Ďalší deň sme mali highlightový a extrémne plodný deň tripu, nakoľko sme šli do Upper Antelope Canyon aj Lower Antelope Canyon, takisto sme šli na boat tour na Lake Powell a ešte sme stihli aj Horseshoe Bend. Toto všetko je totiž pri meste Page v Arizone, asi v 5 míľovom okruhu.

Začali sme najviac vyhypovaným Upper Antelope Canyon a o to viac sme z neho ostali sklamaní. Nekúpili sme lístky dostatočne dopredu, takže sme do neho jednak išli hneď ráno, že tam ešte bola velká tma. To by až tak nevadilo, vadila skôr veľmi veľká buzerácia a že napríklad nám sprievodca si ani nedovolil spraviť fotky, zobral nám foťák z ruky a spravil shoty za nás. Tam to bolo ako na bežiacom páse, obrovská masová záležitosť. O to príjemnejšie a prekvapujúcejšie bola prehliadka Lower Antelope Canyon. Jednak je o moc dlhší a v miestach aj veľmi úzky, že sa doslova predierate pomedzi skaly ale hlavne all in all to je reálny ZÁŽITOK. To že sme tam boli v prime hour a mali sme aj svetelné lučiky len umocnilo zážitok. Čerešničkou na torte už len bola naša indiánska sprievodkyňa, ktorá nám odporučila ochutnať indiánske taco, čo sme hneď aj boli.

Ďalší deň sme boli pozrieť Bryce Canyon, ale nakoľko sme podcenili výkyv teplôt vďaka nadmorskej výške a veternosti, tak najväčší zážitok, prejsť sa dole do canyonu sme žiaľbohu vynechali. Oni ale vedia čo robia, lebo keď som si chcela kúpiť ponožky, ako v jedinom parku ich tam vôbec mali v obchodíku a stáli minimálne 15 dolárov. A jednak už sa v tie dni riadne ukázalo že fungujeme na 100percent už veľa dní.

V tom istom znení sa už potom niesol aj ďalší deň v Zion National Parku. Ale stále sme videli celý canyon a jedinú túru k Weeping Rock na ktorú sme mali čas a energiu sa nedalo, nakoľko ešte v lete tam bol zosuv skál, ktorý to celé zablokoval, a shuttle bus tam ani len nestál kvôli tomu. ALE, videli sme mláďa condora! Rangerka nám dala ďalekohľady a presne vysvetlila kde ho v skalách nájsť. Hovorila nám že to bolo aj vcelku výnimočné že sme ho vôbec mohli vidieť.

Žiaľ Zion sme dali fakt na rýchlo a reálne sa krásy Zionu dajú oceniť len na hikoch, ktoré sú buď fakt celodenné, alebo s náročným stúpaním alebo potrebujete výstroj do vody aby ste šli v rieke do Narrows. Také túry sme žiaľbohu už v posledné dni fakt nedávali v žiadnom prípade, ale určite sa chceme vrátiť.

Ako ukončenie hlavného programu dovolenky sme dali v ten deň znovu show vo Vegas, tento krát šou 18+ Zumanity tiež od Cirque du Soleil a fakt bola hodná Vegas :D

Posledný deň pred dňom odletu sme to nesili a sme si naplánovali už len prejazd do Los Angeles a ak stíhame tak kníhkupectvo The Last Bookstore, ktoré sme aj stihli a ja si nakúpila doslova stôh kníh ako aj minulý rok. Ako pôvodný plán bola ráno vstať a ísť na prvý rannú priehliadku do Hoover Damu, keďže na tú sme sa minulý rok nedostali a obed v Palm Springs, ale únava preplánovala.

Takto krásne unavených nás ale ešte potom čakal tetris s batožinou, ktorý bol náročný, nakoľko som si kúpila aj weighted blanket. Vďaka knihám a paplóniku nás odstavovali bokom na prehliadkach batožiny aj v USA aj v Londýne :D Smejem sa preto, lebo presne kvoli knihám nás dali bokom aj minulý rok, lebo im to nevedelo takú masu presvietiť a podpalubnú batožinu nám tiež dali bokom, rozstrihli zámoček lebo sa im nezdala naša Lodge liatinová panvica :D

Ach super bolo a ešte sviac super som si dnes týmto písaním zlepšila náladu :) 







Zdieľaj článok na facebooku
50 odoberateľov

Komenty k článku