Dovysvetlenie posledného roka. A ako sa začal tento rok?

Ešte musím dodať k poslednému blogu, že vtedy po lete som bola dovtedy najviac zlomená ako sa dalo. 

Lebo som si hneď na jar keď som bola v priebehu dokončenia vodičáku povedala, že tento krát už mi niečo musí vyjsť a duplom preto lebo nenechám nič na náhodu. Pretože okrem toho že som teda buď stavala na tom že dostanem fulltime po odmakanom lete, som mala aj podané prihlášky na školy na dokončenie bakalára. 

Ono pýtate sa asi, že prečo som nešla hneď pokračovať na bakalára? Jednak v tom období bolo aj rozhorčenie nad tým že je tu iný systém škol, ale najmä ja som vždy chcela robiť aj mastra. A keby dokončím toho môjho "profesionálneho bakalára" tak za prvé by som si v tej dobe nevedela dorobiť potom z toho mastra a za druhé keby dorobím už bakalára, tak by som napríklad už nemohla znovu nastúpiť na riadnu vysokú školu od začiatku. Bol nejaký zákon o tom, že keďže školy sú tu zadarmo tak proste nemôžeš dva krát zobrať ten istý level, lebo to tu dosť Dánov zneužívalo. 

Tak konečne po čase som chvalabohu našla školu a aj odbor ktorý by som chcela aby som si vedela spraviť normálneho mastra. Tak som si povedala ako som chodila na vodičák, že už nikdy v Dánsku nebudem stavať len na "jednu kartu" a podala som si aj prihlášky na tie odbory ktoré ma potom oprávňovali na prihlášku na mastra na normálnej univerzite, len za podmienky dorobenia extra letného kurzu. Podala som asi 6 prihlášok (proste všetko čo sa dalo) na anglicky vyučované odbory, lenže zas bum bác (dánsky parlament má v obľube všetko veľmi často pozmenovať zákony, najmä vecí čo sa týka nedánov) akurát prišiel do platnosti nový zákon, ktorý veľmi obmedzoval počet tried, ktoré mohli byť otvorené s vyučujúcim jazykom anglickým. Tak a asi už ani neprekvapivo v tomto celom písaní, samozrejme že ma neprijali. Neprijali nikoho koho som poznala čo sa vtedy hlásil, ani babu čo viem že dávala prihlášky hneď po škončení tých dvoch rokov a mala top známky, a mi vravela že z jej triedy vie len o jednom človeku čo sa vobec dostal na pokračovanie. 

To už bol posledný klin do mojej rakvy, zvanej "nemám nad svojím životom žiadnu kontrolu". Preto ten zlom už do úplného psychického pekla a aj prečo som dostala takú diagnózu. A týmto je už poznačené všetko moje rozmýšľanie a konanie doteraz.

Našťastie ale teda ešte som mala nejaký čas na podpore navyše, takže som pokračovala v štúdiu dánčiny na štátnu skúšku, ktorá by ma už oprávňovala študovať na dánskej univerzite po dánsky. 

Viete ale prečo som nedostala full time s autobusom? Písala som že "som reagovala na dopyt pracovného trhu". Lenže až tak to nebolo, ako sa hovorilo. Bola pravda že chýbajú vodiči autobusov. ALE je tam viac "ale". Prvé ALE je že až v nasledujúcich rokoch postupne budú odchádzať ľudia čo sú vo fachu, správa o tom že chýbajú vodiči sa len dopredu šírila aby nenastal taký neodstatok náhly, keď to nastane (ako sa to stalo tu so všeobecnými lekármi) ale už hneď boli noví vodiči pripravení. Druhé ALE je, že je nedostatok šoférov, ale len sezónny počas leta. Je to preto, že fulltimový zamestnanci majú v Dánsku právo dostať tri týždne dovolenky naraz počas letnej sezóny. A preto, že práve v lete je v Dánsku nával práce na autobusy najmä vďaka výletným oceánskym lodiam a opravám želežničných tratí, kde potrebujú náhradné autobusy. Tretie ALE je že to čiastočne bolo počuť hlavne od jednej autoškoly, ktorá bola zrovna nová v Dánsku a začala obyčajné konštatovanie a prognózu zveličovať na až alarmujúce správy že vraj veľa firiem od nich stále pýtajú nových ľudí a úrad práce počúval, lebo sa im to poskytovalo ako ľahké riešenie zbaviť sa čo najviac ľudí z evidencie. Úrad práce a autoškola si na tom vlastne spravila biznis, lebo bolo takmer nemožné vďaka systému si nenájsť nejakú cestu ako dostať "veľký vodičák" preplatený. 

Takže preto som nedostala fulltime, lebo reálne je stabilná práca pre také kvantum ľudí vo fachu len v lete. A zrovna v to leto prišlo robiť sezónnu prácu do tej firmy kde ja príliš veľa ľudí a zrovna nebola až taká potreba pracovných miest na fulltime. 

No a keďže som už mala kľúčové počiatočné skúsenosti s jazdou na veľkom vozidle a už mi pri riti len nepriháralo ale už prevrelo, tak sme s mojím konzultantom prišli na to že akurát ešte pokial mám podporu stíham si spraviť vodičáky na kamión.  A že vďaka tomu už nebudem mať robotu sezónnu ale stabilnú. A aj keď som dopredu z toho mala zlý pocit, nemohla som to odmietnuť, lebo by som prišla o peniaze. 

Vodičáky som stihla spraviť, teraz už duplom ako po masle, keďže 90% teórie je rovnakej a jazdenie na kamióne oveľa ľahšie ako na buse. A jazdenie na kamióne s prívesom bolo presne na rovnakom princípe ako jazda na autobuse (počkáš kým zatáčaš). Jediné čo mi dalo zabrať bolo cúvanie, keďže príves sa ohýba v dvoch miestach, ale extra hodiny a dobrý učiteľ pomohol a prešla som skúškou v pohodičke. 

Lenže počas tých troch mesiacov kým som robila vodičák na mňa doľahol vnútorný konflikt, že prečo by som ja preboha mala šoférovať kamión, keď na Slovensku by som o takú prácu asi ani nezavadila myšlienkou.

Moja ješitnosť a tvrdohlavosť teda nešla cestou kamionistky ani náhodou. Zároveň za tým bola aj oprávnená obava, že autoškola to má ako na bežiacom páse a až tak veľmi ich nezaujíma akú prácu mi nájdu a nájdu určite len práce kde je potreba manipulovať s paletami vnútri kamiónu, alias práca ktorú nikto kto má viac skúseností nechce a je len pre začiatočníkov.

Ono v podstate aj tak jedinú prácu na kamióne som si vedela aj tak predstaviť iba v UPS, kde pracuje aj môj priateľ. Jednak som dopredu vedela aká a o čom je ich práca z prvej ruky, jednak už vtedy som mala vcelku zlú mienku o malých firmách a najradšej by som bola v medzinárodnej. A tam manipulujú vodiči už len z celými kontajnermi, čo je vcelku rarita v Dánsku. 

To som povedala aj v autoškole, že nech aj mne posunú tak prácu ako môjmu priateľovi k nim a že budem spokojná a kľudne si na otvorenú pozíciu aj počkám, keďže v sezóne si nemám problém nájsť prácu s autobusom. (Toto bola iná autoškola ako tá kde som si robila vodičák na autobus, ktorá bola za "alarmujúcimi" správami o nedostatku vodičov a zároveň rovnaká kde si robil vodičáky moj frajer a cez garanciu práce sa dostal k svojmu teplučkému miestečku.)


Tak hneď v máji po ukončení autoškoly som si zavolala do firmy, kde viem že pracoval jeden moj známy z kurzov a bol tam spokojný. A jazdili flixbus. Čo sa mi páčilo už minulý rok, ale ako úplný zelenáč som vedela že ma na také nikde nezoberú, preto som šla do miestnej mhdčkovej firmy. Tak ale keďže som úplný zelenáč už nebola, tak som sa šla spýtať na prácu a dostala som ju. Aj som hneď povedala že je to možno len dočasne kvoli garancii práci z autoškoly ma prijali. Hneď sme si dohodli zaškolovací deň. 

Počas zaškolovacieho dňa bolo dohodnuté že sa hlavne len poveziem a idem na ten deň len preto aby som sa naučila ovládať systém. Lenže ja som bola príliš ľahko presvedčiteľná a odšoférovala som takmer tri štvrte dňa. Pán "velice najviac lepšejší vodič autobusu ktorý je top na zaškolenie" sa ešte aj ukázal ako falošný a najmä vypočítavý hajzlík a absolútne nie kompetentný a odporučil šéfkovi, že nech počkajú ma ihneď dať na flixbus. Pritom jednoduchšieho jazdenia ako po dialnici asi nie je.

 A skončila som pri tom na tom v podstate najťažšom jazdení, objednávkové jazdenie v centre Kodani, akurát teda s minibusom (Najdlhší Mercedes Sprinter). Síce to bola skôr vytáčka že im chýbali ľudia na také jazdenie, inak neviem prečo mi dali do ruky zrovna AMGčkový mercedes. Mne by to až tak nevadilo, lebo v podstate som robila najmä s turistam, čo sa aspoň prievanom obšmietalo okolo toho čo som študovala.  

Mne vadilo fundamentálne iba to, že iba poobede daného dňa sa dozviem ako pracujem ten ďalší. Takže namiesto pohodičky a plánu na mesiac dopredu ktoré by mi dalo nejaký režim, ktorý som chcela využiť na zlepšenie môjho psychického stavu, som mala pravý opak.

Toto obdobie som nejak pretrpela, a v auguste som konečne začala jazdiť flixbus. A spoznala že fakt nikdy v živote nie je nič také ako očakávate. 

Flixbus mal svoje iné nevýhody, ktoré sa ukázalo ako totálne stresujúci každodenný život v práci. Navyše na mňa išli hneď zhurta z firmy a dali mi pracovať najviac možných hodín ako zákon dovoľuje. Hneď od prvého dňa. 

A karma mi ukázala veľmi riadne silno dva krát v tejto práci, že toto nie je moc moja cesta ktorou by som sa mala kariérne vydať.

To, ako to bolo s jazdením pre flixbus a a ako mi to karma ukázala napíšem zas zajtra v ďalšom blogu. 

(Trhám blogy aby som sa aspoň k niečomu po dlhej dobe mohla konštantne poctivo vracať a využívam to zároveň na konečne nejaký progres dostávania sa z depresie- ale aj o tom neskôr napíšem samostatný blog.)




Zdieľaj článok na facebooku
50 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 2
    Nightrain

    31 ročný muž
    Levice

    Bolo ti treba sa tam trepať? Neviem čo ťa tam drží, ale zjavne ti to neprospieva.
  2. 3
    Motovidlo323

    30 ročný muž
    Afrika

    Aspoň frajer ti pomáha?
  3. 4
    Wera55555

    25 ročná žena
    Dánsko

    @motovidlo123 tak finančne doteraz ešte nemusel, vždy som mala dostatok peňazí vďaka podpore, nemíňala som na každodenné hovadiny a ešte sme aj dva krát za posledný rok mohli ísť na dovolenku do ameriky