Hrabe mi z historických románov

S tvárou botticceliho anjela, s hodvábnymi vlasmi po pás, laními očami, s telom dievčaťa v šnurovčke ale so srdcom ženy. Mladá, krásna, distingvovaná, nadmieru inteligentná, so záplavou nápadníkov ochotná bojovať za spravodlivosť a lásku za každú cenu. Vyzná sa v mocnárskych záležitostiach, zákonoch, cirkvi aj v živote sedliaka. Vie jazdiť na koni a strieľať zo zbrane a ovláda minimálne štyry jazyky.. Prototyp mojej románovej hrdinky...

Som posadnutá ženským ideálom tejto doby. Hrdinka ktorá by sa nemusela za svoj rozhľad a odvahu hanbiť ani v tejto dobe. Je priebojná, krásna, vyzná sa vo všetkom. Od kvetinovej záhrady, cez dvornú etiketu, streľbu, jazdu na koni, hudbu, pár prepotrebných jazykov, modu..Ja som vždy túžila všetky tieto danosti mať. Ci už dokonalú postavu a tvár, vycibrené chovanie ktoré sa drží svojho názoru ale je bezmedzne úctivé voči všetkým ostatným. Chcela som sa vyznať vo všetkých tých odvetviach. Nepremárniť ani jeden deň. Stále sa zdokonaľovať a vyvíjať. Nestáť na jednom mieste. Urobiť niečo veľké. Najlepšie pre celé ľudstvo. Ako to že im sa to darí a mne nie?

Túžim byť krásna ale neísť pod svoju cenu. Túžim mužov odzbrojovať jediným mrazivým pohľadom a znova ich posmeľovať nadpozemským úsmevom. Chcela by som bojovať za pravdu a nespravodlivosť, urobiť nejaký veľký odvážny čin, ale všetko v rámci slušnosti, bez nadávok, zvýšeného hlasu, úplne kultivovane.

Chcela by som aby za mnou ostávala v každej miestnosti istá spomienka, pocit. Aby ľudia poznali moju vôňu, chôdzu, aby si pripomínali čo som urobila, ako som vyzerala, aby som zanechávala v ľudoch neopakovateľné pocity. Aby každý predmet ktorí som mala v ruke bol mnou poznačený. Chcem ich charizmu.

Túžim si vyberať. Nie zaľúbiť sa pri prvej príležitosti. Mať na výber z krásnych grofov, odvážnych kapitánov a udatných vojakov. To všetko zasadené do prostredia vresovísk, slatín, opustených zámkov a močiarov. Opustená ale sebestačná, nádherná a étericky príťažlivá.

Chcela by som vedieť plakať. Nie od strachu alebo bezmocnosti. Maximálne z bolesti. Aj to potichu a hrdinsky. Nechcem slzy pri ktorých sa mi pokrčí celá tvár, oči napuchnú a hrdlo vydáva nevábne vzlyky. Chcem plakať tak aby každá slza vyjadrovala poryvy mojej duše.

Tieto hrdinky sú najkrajšie ked sú najzúfalejšie. S kruhmi pod očami, vychudnuté, najlepšie s nevyliečiteľnou chorobou aby vzbudili pocit, že potrebujú ochranu. Nežné princezné, slušné ale rázne, ktoré sa v živote nestratia. Zázračne si vedia získať ženy, mužov, deti, dôchodcov aj psov.

Pri pohľade na nich rozum zostáva stáť. Vyzerajú ako víly. Dokonalé. Bez mejkapu a vyzývavého oblečenia. Cím viac sú zakryté tým viac sú príťažlivé pre oči. Ich nádhera vyžaruje z odhodlania ducha, z očí, slov skutkov. Tvár a telo je len podmaz.

Ktorá žena netúžila byť takáto. Ktorá nechce byť nežná princezná. Krásna, jemná, obdivovaná, múdra a odvážna. Ani jedna netúži byť zakomplexovaná potvora, karieristka bez zmyslu pre súcit a spravodlivosť. Všety sme také. Každá žena je dobová romantická hrdinka ale reálna. Skúste zaujať pohľady "grofa" v sivých šatách po kolená. Skúste presadiť spravodlivosť bez zvýšenia hlasu a rozčuľovania. Skúste zvládať nástrahy TOHTO života milé dobové hrdinky.

Viem, že je to nereálne ale ja sa aj tak pokúšam takou byť. Možno to raz vyjde a naučím sa to. Myslím, že by to stálo zato. Ale dovtedy prosím skúste nás vidieť také aké sme. Hrdinky 21. storočia...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu