Pre Teba.
Iba pár slov. Viac napísať nedokážem. Keby som hovorila, zrejme by sa mi zasekávali v krku a od žiaľu by nešli von. No je to nutné. Ty musíš vedieť, že ma to mrzí. Chcem, potrebujem a musím..
..prosiť o Tvoje odpustenie..
Prosiť Ťa o prepáčenie, že nie som iná, normálnejšia, silnejšia..
Že som Ťa nemohla naozaj chcieť. Nechať si Ťa.
Je to už pár dní, no aj tak vždy keď si ľahnem, pripravená zaspať, mimovoľne sa dotknem podbruška. Vždy cítim na pokožke teplo vlastnej dlane, no občas sa mi zdá, že okrem neho cítim aj Teba, môj malý anjelik.
Akoby si nikdy neodišiel do neba.
Prosím odpusť mi, že nie som lepšia.
Prosím odpusť mi, že som neverila láske z ktorej si vznikol.
Prosím odpusť mi, môj malý anjelik, že som dopustila to, aby Tvoje srdiečko už nebilo vo mne.
Myslím na Teba každý deň a milujem Ťa
Nikdy na Teba neprestanem myslieť
Nikdy nezabudnem
..a vždy Ťa budem prosiť o prepáčenie. Objímajúc kolená, schúlená v kúte, aj teraz
prosím
prosím
prosím
odpusť mi
môj malý anjelik
že som Ťa nechala odísť do neba
..a že som Ťa nechala zomrieť..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 3.marca 2015 22:00
fuuu tak toto... je silne. drzim palce. naozaj, drzim palce, nech sa cez to raz prenesies
Napíš svoj komentár