Odpusť, že som ťa sklamala
Ja som to tak nemyslela
Takto som to nechcela
Chcem len, aby si vedel, že ťa mám stále veľmi rada.
Raz prídeš na to, ako som to myslela
Že mi tĺkli do hlavy klamstvo
Uverila, no nemala som
Vieš, aké je to, keď neprijmú tvoj názor
Zúriš, ale nemáš nárok
Preto len stíchneš a nezájdeš ďaleko.
Hanbiť sa za seba, už ďalej nie
Treba povedať pravdu, nastoliť mier
Dať pokoj tým, ktorí si nezaslúžia nič
Tým, čo mi uplietli bič.
Ach, veď možno ani oni to tak nemysleli
Možno len túžili ochrániť ma
Zastaviť ma skôr ako by mi padali slzy
Asi aj oni mali túžob ako zrniečok mak.
Ja som sa len hnevala
Že už iba fotka je schopná pripomenúť mi ťa
V hneve človek dokáže urobiť veľa
Dokonca aj zraniť svojho brata
Aj keď o tom nevie
O to horšie myslieť.
Odpusť, chcem to vrátiť späť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
profesor
5. 8.augusta 2011 11:48
pekne
Napíš svoj komentár