Moja dusa sa tulala lesom temnym, hmla padala z nebies, machom obrastene stromy sklanali svoje neutesne koruny k nebu kde ich nikdo nevyslisi. Moja dusa kraca krajinou samoty a tmy kde smrt chodi davat dobru noc a duse sa vecer rodia a zomieraju v slastnych vzdychoch fenixa ktory prisiel na tuto zem aby spieval ludom piesen lasky ale ty ho zavrhli a teraz zomiera v nadeji ze novy zaciatok uz nikdy nepride.
Moja dusa, tmava ako tato noc, zrodena na utrpenie, bludi lebo nasla lasku. Dusa zvyknuta na utrpenie, zrodena z placu fenixa uvrhnuta na tuto zem, hladajuca pokoj, bludi lebo nasla lasku. Bludim lesom tmavym ako moja dusa, zmietam sa v porodnych krcoch bolesti matky, pocujem jeho plac a vidim hmlu ktora sa vkrada hlboko az do mojej duse, bludim obrazmi predstav a vidim ju.
Si to ty? Citim jej objatie, teplo jej dotykov, vonu jej pokozky, silu jej bozkov... Zomieram v jej objati aby som bol znova zrodeny na tuzbu stretnutia s nou.

Fenix uz neplace, hmla sa rozplyva, stromy miznu a moja jedina priatelka smrt prichadza...

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
lusila  10. 2. 2009 22:07
2 
fotka
flavia666  11. 2. 2009 14:57
Citim jej objatie, teplo jej dotykov, vonu jej pokozky, silu jej bozkov... Zomieram v jej objati aby som bol znova zrodeny na tuzbu stretnutia s n

Toto je uplne dokonale. 2 vety, ktore povedia aj to co ostane navzdy nepovedane a nedopovedane...
3 
fotka
burbon  3. 8. 2009 21:17
No smrť nie je najlepším priateľom...je len pisárom, ktorý si všetko zapisuje a sám sa rozhodne, kedy svoj notes zavrie...raz si nás nájde...nájde si aj mňa no budem nasledovať fénixa a čakať,kým jeho žiara opäť neprečiahne zrnká vlastného popola...
4 
fotka
elwaz  18. 12. 2009 15:22
moja duša niekde blúdi, možno sa stretla s tvojou ... v nekončiacom temnom lese ... za slastného spevu fénixa
Napíš svoj komentár