… to je ťažké. Pre mňa? Čo znamená? Vietor ktorý udrie do mojej tvare pripomína chvíľu kedy som ju prvý krát pobozkal. Chutila ako oriešková zmrzlina. Milujem orieškovú zmrzlinu ktorú predávajú tam za rohom. Milujem oriešky. Nedokážem pochopiť ako sa to stalo. Stáli sme oproti sebe, hľadeli do očí a zem sa chvela, nebo padalo a zem sa trhala a nebo... Cítil som tú skazu, chvelo mojím telom. Alebo sa to dialo všetko so mnou? Teraz je niekde preč... Stojím tu kde sa to stalo. Rany po tom chvení sa už zahojili. Len na tom mieste kde sme stáli zostala malá jazva. Vždy keď sem prídem tak trochu zabolí. Dnes píšem tieto riadky a hľadím na ňu. Znova jej hladím do očí ale niečo tu chýba. Asi treba počkať na ďalšie zemetrasenie

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
armita  9. 9. 2009 23:15
Silné.

Prečo to asi?
 fotka
bugina  27. 9. 2009 20:40
tiež mám také miesta na ktorých sa otvárajú jazvy.Ale k väčšine tých miest mám aj pekné spomienky, teda je to také .. polovyrovnané ?

mám aj nemám ich, to rada.
Napíš svoj komentár