Ťuk.
Ťuk.
Prásk.
Silným úderom ceruzu zlomil. Rozdrvený grafit zanechal na papieri čierne stopy. Schytil najbližšiu vec čo mal po ruke, knihu, a hodil ňou naprieč izbou. Jej let zastavila až stena, po ktorej sa následne zošuchla k zemi.
Na okamih akoby sa zastavil čas.
Zapol televízor. Vypol ho. Zlosťou zovretá krv v jeho tele si žiadala odhodiť aj ovládač – usúdil však, že rozbiť takú dôležitú vec by nebolo zrovna najšťastnejšie.
Namiesto toho zozbieral zopár vecí do kuchynského drezu. Fotky, odkazy, obrázky. Pre neho, od nej.
Škrtol zápalkou a sledoval ako vzbĺkla. Ohnivá žiara ju začala pomaly požierať.
Prstami plameň zahasil a vyrútil sa z bytu smerom von.
Príval mestského chaosu v uliciach ho upokojil. Zmietol všetok hnev a nenávisť, ktoré dovtedy zúrili v jeho myšlienkach...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
3. 11.novembra 2012 23:59
podla skutocnej udalosti?
Napíš svoj komentár