To pozná asi každý z nás, ja som si tento krát povedala, že začnem od znova a tým myslím totálne. Mala som v pláne zbaliť kufre a odísť z domu, nechať celý môj doterajší život doma a ísť. Do Brna na Masaryčku, na intrák, študovať, brigádovať a začať od znova. Všetko som mala dokonale premyslené prisahám ibaže...
Ibaže dostať sa tam nieje zrejme až také ľahké ako nám to vykresľovali pri nábore aj keď o to momentálne vôbec nejde. Nechať tu maminu samú by som možno dokázala aj keď s ťažkým srdcom ale predsa neumieram, chodila by som na návštevy. Najlepšie kamošky si dali prihlášky tiež (o snoch o spoločnom priváte a priateľstve do smrti radšej tiež pomlčím) s tými by som sa lúčila tiež nerada. Samozrejme hlavným zádrhelom je vždy chlap... ooo veľká láska.
Najväčšia chyba bola ísť s ním v piatok večer von a v sobotu ráno vstávať (o piatej!!!) na prijímačky. Dlhá cesta bola taktiež úplne ideálna na premýšľanie o tom, aké to bude, keď odídem. Pravdepodobne by sme sa najbližších 5 rokov nevideli a on by ma znenávidel. Ďalej myšlienky o tom, či mi za to stojí (nad tým nemá zmysel rozmýšľať- máloktorý chlap za to stojí) a podobne. K žiadnemu záveru som sa nedopátrala iba sa mu chudákovi muselo celý deň čkať.
Vravela som si, že proste odídem a on ma nezadrží. Teda možno by ma aj zadržal ale ani sa o to nepokúsil, chlapská hrdosť predpokladám povedať: "Nechoď, milujem ťa, chcem byť s tebou" Lenže ja mám dilemu aj keď to nepovedal a najviac sa bojím toho, že to povie, keď už bude neskoro... Z toho celého mi vyplýva, že ja sama vlastne chcem ostať, ibaže som si to nepriznala ani sama pred sebou.
PS: Vďaka birdzu, že ho mám a že pri písaní blogu si uvedomím aká som krava

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
veroniques  7. 5. 2012 01:06
"nie je" sa nepíše spolu
Napíš svoj komentár